vieme, že Slovensko a Česko majú špeciálny vzťah, hovorí sa tomu, že sme bratia. A dlhodobo to bolo vždy tak, že Slovensko bolo brané aj sa cítilo trošku ako mladší brat. Vnímate nás tak aj teraz v súvislosti s naším zápasom o demokraciu a o zotrvanie v slobodnom svete?

Metafora o bratoch platí hlavne pre moju generáciu, ale aj pre ľudí, ktorí sú ešte o niečo starší. Čím viac ideš do tých mladších ročníkov narodených trebárs aj tesne po revolúcii, tak si myslím, že to už neplatí. Tí ľudia nepovažujú Slovensko alebo Slovákov za bratov, nie to za mladších bratov. V tej mladšej generácii to už nefunguje, ale nepovažujeme vás ani za cudzinu v klasickom zmysle – v každom prípade medzi nami funguje ten blízky vzťah. Aj preto, že jazykovo si stále rozumieme, nie je nutné veľa prekladať do češtiny alebo do slovenčiny, dosť ľudí  z Česka ešte stále často cestuje na Slovensko, tie väzby sa nepretrhli, ten vzťah je určite veľmi špeciálny a nadštandardný a určite sa nedá porovnať so žiadnym iným vzťahom k okolitým krajinám. Na rozdiel od trebárs Poľska, Nemecka alebo Rakúska u nás relatívne dosť ľudí sleduje politickú situáciu na Slovensku a orientuje sa v nej oveľa lepšie ako u iných susedov.

na sociálnych sieťach sa Česi neraz s údivom pýtajú, čo to tí Slováci stvárajú – chápem, my neraz žasneme nad sebou. Je v tom aj starosť Čechov o to, ako sa Slovensko vyvíja? Je obava o nás v českej spoločnosti prítomná?

To záleží na tom, s kým hovoríš. Názor súčasnej českej vládnej koalície, teda strán ANO, Motoristov a Tomia Okomuru alebo SPD, je ten, že tam sa nikto slovenského vývoja neobáva, naopak, medzi nimi je silný príklon k vládnej koalícii na Slovensku a dokonca aj k vláde Viktora Orbána. Babišova vedúca úradu vlády Tünde Bartha bola zase predvčerom v Budapešti a myslím, že tam sa chystal aj Babiš. Takže existuje názorová spriaznenosť medzi tými populistickými politikmi naprieč hranicami. Ak sa však spýtaš ľudí, ktorí sú skôr na liberálnejšej strane politického delenia, tak tam, samozrejme, existuje obava, že súčasná vládna koalícia v Česku ide tzv. slovenskou cestou a niektoré jej legislatívne návrhy tomu aj nasvedčujú. Myslím si, že u nás začína väčší tlak na kontrolu neziskových organizácií, vládni poslanci sa zrejme pokúsia prijať podobný zákon, aký sa pokúšalo prijať Maďarsko i Slovensko, kde to, samozrejme, nevyšlo z rôznych dôvodov, ktoré sa týkali EÚ, ľudských práv a podobne. Obava je určite na mieste a rozhodne nie je na mieste žiadne povýšené komentovanie či uvažovanie typu „Slováci sú iní“. Lebo my to máme teraz podobné. V čom sa ale líšime, a v tom sa líši  aj naša súčasná vládna koalícia, je vzťah k Rusku. Slovensko je aj historicky omnoho viac v tom slovanskom okruhu než Česko. Česko sa navzdory tomu, že sme západní Slovania, necíti až tak ako súčasť slovanského sveta. Nie je to podľa mňa úplne súčasť našej identity. To, že hovoríme slovanským jazykom, neznamená, že máme bližšie k Rusom než k Nemcom.

v rámci Rakúsko-Uhorska malo Česko priaznivejšiu pozíciu, a tak ste asi v zúfalstve nemuseli upínať nádeje na prakticky čokoľvek – aj na takého nepravdepodobného spasiteľa ako Rusko.

Tak, samozrejme, situácia slovenského národa bola v 19. storočí úplne iná než situácia českého, kde mohlo viac fungovať národné obrodenie, takže intelektuálna vrstva, vrstva vzdelancov, tu bola oveľa silnejšia, čo vychádzalo z tradícií Českého kráľovstva, ktoré bolo vždy od Přemyslovcov súčasťou západnej kultúry a bolo viac ovplyvňované vývojom Európy než Slovensko alebo teda tá horná časť Uhier. To súviselo s veľmi tvrdým útlakom na Slovensku zo strany Maďarov. U nás, samozrejme, dochádzalo tiež ku germanizácii a k útlaku zo strany Rakúšanov a Nemcov, útlak to bol oveľa slabší než na Slovensku. A tiež sme profitovali z toho, že keď začal byť v Európe, teda v jej slovanskom svete, populárny panslavizmus, náš Karel Havlíček Borovský do Ruska cestoval, vrátil sa a podal dosť objektívnu správu o tom, že my tu s Rusmi nemáme nič spoločné, a tu sa to dosť ujalo.

ľudovít Štúr sa utiekal k Rusku, ale až ku koncu svojho života, keď už bol značne zatrpknutý, a ten jeho spis o slovanstve, kde razí ideu Ruska ako záchrancu, vyšiel a dlho bol iba v nemčine. Ale ešte k tomu Havlíčkovi Borovskému – ono sa to stávalo, že keď niekto ozaj do Ruska vycestoval, tak sa stretol s realitou a dostal rozum. Francúzsky šľachtic Astolphe de Custine, ktorému francúzska revolúcia zdecimovala rodinu, vycestoval do Ruska v snahe nájsť tam ako aristokrat ideál monarchie. Vrátil sa z Ruska ako presvedčený demokrat a presvedčený „Antirus“. Ale späť k nám. Slovensko, ako sám hovoríš, je viac v tom svete slovanstva, čo je dnes často svet proruský. Pripúšťate si v Česku, že sa Slovensku môžu stať aj veľmi zlé veci? Že by Slovensko mohlo vypadnúť z EÚ a NATO? A že by to mohlo hroziť raz prípadne aj Česku?

To si nemyslím. Vy ste viac v EÚ ako my. Vy máte euro.

máme euro, ale politicky sme spolu s Maďarskom páriovia Európskej únie. Môže sa to stať najmä, ak s nami EÚ oprávnene stratí trpezlivosť, že zostaneme tak na jej okraji, až tam de facto nebudeme. Do tejto pozície sme sa dostali konaním Fica a jeho ľudí. Nemáme v EÚ na nič vplyv, nejednajú s nami, nie sme prizývaní na dôležité rokovania. Občas si hovorím, že je to len otázka jedného či dvoch prejavov Roberta Fica v televízii, v ktorých povie, že so Západom ísť nechceme. Toto nebezpečenstvo ty nevidíš?

V žiadnom prípade nevidím nebezpečenstvo vypadnutia z Európskej únie alebo NATO. Samozrejme, je otázka, čo to znamená vypadnutie z Európskej únie alebo NATO. Reálne žiadny štát nemôže byť vylúčený z Európskej únie. A pokiaľ viem, nemôže byť vylúčený ani z NATO.

nie sú na to mechanizmy, nie sú na to precedensy. Žijeme ale v bezprecedentnej dobe.

Pozri, ako dlho trvalo Britom, kým odišli, odhlasovali si to, a prešlo päť či šesť rokov, kým sa to vôbec uskutočnilo, lebo to bolo také bezprecedentné, že sa to muselo veľmi podrobne vyrokovať. K ničomu takému na Slovensku nedôjde už preto, že Slovensko je omnoho menej dôležitý štát než Veľká Británia. Ja mám obavu z toho, že Slovensko aj naďalej zostane na okraji a že sa na ten okraj Európskej únie dostane aj Česko. Samozrejme podľa toho, akú politiku táto česká vláda bude teraz v Bruseli presadzovať.