v Maďarsku idú voľby a na povrch vychádzajú zvláštne veci. Minister zahraničných vecí Maďarska údajne počas rokovaní v Európskej únii informoval ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, čo Európa chystá. Vo svetovej tlači sa písalo, že Rusko vyslalo do Maďarska tím, ktorý vie zmanipulovať voľby, aby vyhrali favoriti Ruska. Na Slovensku budú voľby v roku 2027, môžeme čakať niečo podobné. S Branislavom Gröhlingom sa budeme baviť aj o pripravenosti na to, ale začnem trochu inak. Pred pár dňami mala SaS kongres a SaS je akoby nová. Po prvé, Richard Sulík už nebude ani len kandidovať za SaS, a jeho dlhoročná spojenkyňa Jana Bittó Cigániková nebude v republikovej rade. V SaS bolo vždy veľa zaujímavých ľudí, ale mnohí ju vnímali ako stranu Richarda Sulíka, takže toto je nová éra. Keď sa Branislav Gröhling, nový predseda SaS, pozrie dozadu, akú cestu prešla SaS od svojho začiatku?

Od začiatku? Vtedy to bola úplne nová strana s novou energiou, ktorá oslovila ľudí tým, že ponúkala pravdu, realitu a nový pohľad. Prinášala témy, ktoré tu dovtedy neboli – od dekriminalizácie marihuany cez LGBTI+ otázky až po snahu zlepšiť život ľudí, napríklad cez nižšie dane, čím oslovila mnohých, dostala sa do parlamentu a hneď aj do vlády. Toto bola cesta, ktorú nastavil aj Richard Sulík.

a potom, po jednom z neúspechov, Richard Sulík ťa odporučil za nového predsedu. Pamätám si to správne?

Nebolo to úplne tak, že by som bol hneď jediný kandidát. Bol tam aj Maroš Viskupič. Ja som nesúhlasil s niektorými názormi na smerovanie strany. Napríklad s tým, aby sme boli len „bratislavskou stranou“ alebo aby sme riešili len parlament každé štyri roky. Mal som aj výhrady k pozícii čestného predsedu. Maroš Viskupič z kandidatúry odstúpil, ja som zostal, ešte s niekoľkými kandidátmi, a vtedy Richard povedal, že si vie predstaviť mňa na tejto pozícii. No dôležité je, že o mojom predsedníctve rozhodla absolútna väčšina členov strany. A že sa stotožnili s tým, čo ja nazývam novým príbehom. To je to, že chceme byť stranou regiónov, budujeme štruktúry po celom Slovensku, ideme aj do komunálnych volieb, nechceme mať na prvých desiatich miestach kandidátky Bratislavčanov, ktorí sa narodili v Košiciach alebo Prešove a tvária sa, že reprezentujú regióny. My tam chceme ľudí z regiónov, ktorí budú vedieť osloviť voličov vo svojom prostredí a kandidovať aj v parlamentných voľbách. Zároveň som riešil aj to, aby sme nepretláčali témy, ktoré spoločnosť rozdeľujú, ale hľadali témy, ktoré ju spájajú. A toto všetko som prezentoval ako smer, kam by sa SaS po pätnástich rokoch mala posunúť.

ja som SaS za tých 15 rokov viackrát volil. A kritizoval som vás aj na kongresoch. Jednej veci som ale nerozumel. A to je funkcia čestného predsedu, čo je v iných stranách ozaj len čestná funkcia – jej držiteľ môže niečo povedať, má symbolickú rolu, ale nezasahuje do riadenia strany. Richard Sulík si však po odchode z pozície predsedu presadil, že bude čestným predsedom s právomocou zvrátiť niektoré rozhodnutia – to vyzeralo, že nevie úplne odísť. Aj s týmto si nesúhlasil? Že čestný predseda má mať možnosť zasahovať do chodu strany?

Toto bola jedna z prvých vecí, ktorú som kritizoval – človek nemôže odísť z funkcie a zároveň rozhodovať. Nemôžu byť dvaja kohúti na jednom smetisku. A ja by som do toho ani nešiel, keby takéto právomoci zostali, a som rád, že sa to upravilo. Dnes tam nie je možnosť niečo úplne vetovať. Ale ak sa rozhodnutie prijme veľmi tesnou väčšinou, môže sa o ňom ešte raz hlasovať.

ale to je vstupovanie do rozhodovania strany.

Áno, ale bol by som veľmi zlý predseda, keby som nevedel zabezpečiť plnohodnotnú podporu pre rozhodnutia, ktoré chcem presadiť. Mne sa nikdy nestalo, že by som nevedel presadiť veci, ktoré považujem za dôležité. Tie rozhodnutia prechádzajú absolútnou väčšinou.

bola snaha Richarda Sulíka byť čestným predsedom prejavom toho, že nechcel úplne odísť?

Neviem, ako to vnímal. Teraz je dlhodobo v Austrálii a povedal, že zlomil nad Slovenskom palicu. Raz hovorí, že sa možno vráti do politiky, raz, že nie. Ja som rád, že ideme vlastnou cestou, s novým príbehom SaS, pod mojím vedením a s novou víziou. Tieto vnútorné veci veľmi neriešim, lebo sú to naše záležitosti a neviem, do akej miery to verejnosť vlastne zaujíma.

posledná otázka k tomu je niečo, čo nie je vaša vnútorná vec. Objavilo sa to viackrát a sám Richard Sulík to nevylúčil: že by išiel do volieb s Borisom Kollárom. Ani Jana Bittó Cigániková to nevylúčila. Znelo to až ako vtip... nie je to vtip?

Spolu sme sa o tom nikdy nerozprávali. Ja som minulý rok rozhodol o kandidátke – je to moja právomoc – a teraz to potvrdil aj kongres. Uznesenie, aby Richard Sulík bol na kandidátke, podporili dvaja ľudia – predkladateľ a Jana Bittó Cigániková. Pre mňa je týmto téma uzavretá. Ak sa Richard rozhodne kandidovať s Borisom Kollárom, bude to jeho rozhodnutie. Za mňa by to bol ideologický kotrmelec roka, ak nie storočia. Boris Kollár je populista. Nájomné byty, exekučná amnestia, rodinné prídavky, Matovičových 200 eur, ktoré podporoval… Neviem si predstaviť, že pravičiar, ktorý hovorí o nižších daniach a štíhlom štáte, by išiel kandidovať k Borisovi Kollárovi. Ale môže sa to stať. Uvidíme.

ale pozor, ak by to bývalý predseda SaS urobil, nejakú časť voličov by na seba určite naviazal. Ak vám vezme pár percent, môže vám sťažiť vstup do parlamentu bez ohľadu na to, či sa doň on s Kollárom dostane alebo nie. To by bol krok proti SaS.

Ak bude kandidovať s Borisom Kollárom, je to jeho rozhodnutie. Ja urobím všetko pre to, aby nás to neovplyvnilo, a nemyslím, že nás to ovplyvní. Máme korektný vzťah, ale názorovo sa v niektorých veciach rozchádzame. Začalo sa to už minulý rok na kongrese, keď prišiel návrh na uznesenie, že odmietame spoluprácu s Hlasom. Richard spolu s Janou Bittó Cigánikovou boli proti uzneseniu. Pre mňa to bolo nepredstaviteľné. Hlas je korupčná strana, potvrdzuje sa to v kauzách, napríklad pri záchrankovom tendri. To bol prvý výrazný názorový rozdiel – ako si predstavujeme budúcu spoluprácu a fungovanie. Podobných rozdielov bolo viac. Napríklad zmrazovanie platov poslancov. Pre mňa bolo nepredstaviteľné, aby sa v čase konsolidácie nezmrazili, je to dôležitý signál verejnosti. Richard presadzoval, aby sa platy nezmrazovali. To sú momenty, kde sa rozchádzame, vníma to aj strana, aj verejnosť, a preto si nemyslím, že by nás to zásadne ovplyvnilo. Ja budujem SaS ako pravicovú ekonomickú stranu, kde sú umiernení konzervatívci aj liberáli. Neznamená to, že iné témy nie sú dôležité – odluka cirkvi od štátu, registrované partnerstvá –, ale dnes spoločnosť rieši niečo iné.