začnem osobne. Na základnej škole som mal sen, že budem športový komentátor. Zdalo sa mi to ako super povolanie. Človek ide na finále majstrovstiev sveta, na olympiádu, rozpráva sa s hráčmi, je v centre diania. Mne sa to nepodarilo, ale vedľa mňa sedí človek, ktorému áno. Paľo Gašpar bol naposledy nielen na olympiáde v Miláne, ale videl aj hviezdne finále Amerika – Kanada. A celý hokejový turnaj. Uvedomuješ si, aké máš povolanie?

Pavol Gašpar: S pribúdajúcimi rokmi áno. Keď som bol mladý, bral som to ako samozrejmosť. Dnes si to uvedomujem viac. A súvisí to aj s tým, že už nie je samozrejmé, že verejnoprávny vysielateľ, s ktorým som prakticky celú kariéru spätý, automaticky získa všetky veľké športové podujatia. Keď som sledoval to finále, ale aj tú rozprávkovú púť našich chalanov, bol som veľmi šťastný, že môžeme byť pri tom.

poďme k olympijskému hokejovému turnaju, ktorý sledovalo v podstate celé Slovensko. Začnime prvým zápasom – proti Fínsku, nabitému Fínsku, plnému hráčov z NHL, okrem jedného dôležitého.

Dôležitého, ale to nič nemení na našom výkone.

hneď na začiatku padol hviezdny gól Slafkovského do prázdnej brány. A zápas skončil 4 : 1 pre nás. My máme šesť, sedem hráčov z NHL, oni dvadsaťštyri. A nie hocijakých, ale rozdielových hráčov z elitných klubov. Keď to Slovensko videlo, zavládol pocit: počkaj, veď my hráme na finále. Premkol ťa ten pocit po prvom zápase?

Po prvom zápase nie. Ale pri tom góle Slafkovského som mal pocit istoty, že toto bude jeho turnaj, že si sem prenesie formu z NHL. To, čo spravil pri tom góle, ukázalo, ako vyrástol. V Pekingu dával góly „z bufetu“, ale teraz proti nemu stál Juuse Saros, jeden z najlepších brankárov NHL. To bola známka vyspelosti. Lebo udrieť do puku vie každý. Udrieť tak, aby puk skončil vo „vinkli“, vie málo hráčov. Ale pohrať sa s pokojom, s trpezlivosťou, doslova si užiť ten moment – to je iná úroveň.

a s takým ladným pohybom.

Akoby to bola najľahšia vec na svete. Géniovia robia to, v čom sú výnimoční tak, že to vyzerá úplne jednoducho.

lenže počas zápasu mali Fíni obrovské šance. Tlak, kombinácie, všetko. Oni nedávali – a my sme dali štyri góly.

Počkaj, to nie je len tak, že nedávali. Nezabúdajme na brankára. To nie je samozrejmosť. Po prvej tretine mohlo byť pokojne 0 : 3 a nikto by sa nečudoval. Brankár nám ale dal šancu vyhrať zápas. Hokejisti hovoria: Brankár ti musí dať šancu vyhrať. A toto bol presne ten prípad. On ten tím držal.

môj pocit po prvom zápase bol takýto: dali sme pekné góly, hra bola rýchla, vyzeralo to dobre. V kútiku duše som si ale hovoril, že Fíni ešte nie sú zohratí, je to prvý zápas a reálne sú silnejší. Ich akcie, kombinácie, tlak – to všetko vyzeralo lepšie. Keď ste to vy komentovali s Gáboríkom a Valábikom, čo ste si hovorili? Že vďaka Hlavajovi, ale sme slabší? Alebo že toto je mužstvo, ktoré môže ísť ďaleko?

Turnaj má svoje zákonitosti. Papierovo lepší tím nevyhrá vždy. Niekto je lepší tak, že s ním vyhráš jeden zápas z desiatich, s niekým vyhrá tri, s niekým štyri. Nechcem špekulovať, o koľko sú Fíni lepší, lebo reálne sú. Ale už sa stali aj väčšie prekvapenia. Toto nebol šok typu, že by Francúzi zdolali Kanadu. My sme stále v tom širšom závetrí silných tímov. A hlavne – prehovorili naši rozdieloví hráči. Tí urobili rozdiel. Fínski rozdieloví hráči ho v tom zápase neurobili.

potom prišiel zápas s Talianskom. A Slovensko malo pocit, že teraz to bude 8 : 1. Ale vyhrali sme o gól a na konci sme sa strachovali. Bránili sme, vyhadzovali sme puky. Čo to je v hokeji? So svetovou špičkou vyhráš, potom hráš so slabším a takmer remizuješ.

To je presne to, že sme niekde medzi Fínmi a Talianmi. A outsider sa vždy vie vypnúť k výkonu. Hrali doma. Bol to pre nich druhý zápas na turnaji. Slabšie tímy postupne odpadávajú, ale na začiatku sú plné síl a hrá sa proti nim ťažko. Je to krátky turnaj.

Zišlo sa tam dokopy veľa vecí. A opäť si zachytal Hlavaj. Inkasoval len jeden čistý gól. Aj vďaka nemu a tímovému výkonu sme si po zápase mohli povedať: zaplať Pán Boh za tri body a ideme ďalej.

potom Švédsko. Tam to bolo pomerne jednoznačné – prehrávali sme 2 : 5. Ale ten tretí gól 40 sekúnd pred koncom sa tu vnímal tak, že dobre, sme slabší, ale máme vnútornú silu. Švédom to veľmi nevyhovovalo, nakoniec vypadli.

Ten jeden gól ich posunul z prvého na tretie miesto.

proti Amerike.

Presne tak. Jeden gól Dvorského.

je to potvrdenie tej našej vnútornej sily?

Určite. V tej chvíli bežali kalkulačky naplno. A Švédi sú výborní kalkulátori. Vedeli, že 5 : 2 im stačí. Šiesty gól by ich definitívne posunul. Aj my sme rozmýšľali, či odvolať brankára. Boris, ofenzívny maximalista, už chcel ísť po prvé miesto. Keby sme ale inkasovali, mohli sme padnúť ešte nižšie. Rozprával som sa potom s trénermi a priznali, že nad tým uvažovali. Vedeli, že keby sa to skončilo 5 : 2, päť miliónov generálov po boji by sa pýtalo, prečo sme to neskúsili. Ale to, že sme ten gól dali, bolo o sile. Chalani ho chceli dať. Išli za ním cielene. A to sa nie vždy podarí. Som rád, že sa história trochu láme. Dlho nám závery zápasov, keď sme nutne potrebovali gól, nevychádzali. V Pekingu sa to zlomilo – vyrovnali sme proti Američanom a postúpili po nájazdoch.

ten gól Dvorského bol zaujímavý. Po Slafkovského strele puk vypadol brankárovi a Dvorský ho mal tesne vedľa tyčky. Mohol doňho zbrklo buchnúť. On si ho ale ešte posunul a až potom skóroval. Niečo to hovorí o jeho pokoji. Ako jeden z najmladších nazbieral veľa bodov. V jeho veku mal na olympiáde menej bodov aj Ovečkin. Je to veľký talent?

Určite. Je to veľký talent. Bol prvým výberom St. Louis v drafte, a to sa nestáva často. Má strelu s parametrami NHL. To je jeho najväčšia zbraň. Ostatné aspekty hry ešte potrebuje doladiť – niekde viac, niekde menej. Ale jeho strela ho do NHL dostala už v takom veku. A ukázal to aj na tomto turnaji. Teraz je skoro hovoriť, či bude prvý alebo druhý center. Ale potenciál je tam obrovský.

potom prišiel zápas s Nemeckom. Asi náš najlepší výkon na turnaji. Vysoká výhra, ale hlavne suverenita. Nebolo to o strachu, o vyhadzovaní pukov. Bolo to normálne: ideme hrať a dominujeme. Pôsobilo to z tribúny ako dominantný výkon?

Úplne. My sme mali až problém, lebo ako komentátor sa snažíš držať napätie. Nemôžeš po druhom góle povedať, že je hotovo. Ale keď sme si to spätne rozobrali, bolo to víťazstvo „v suchom tričku“. Oni nemali nárok v žiadnej fáze zápasu. Dobre, prvá tretina bola trochu opatrná. Naši mali tri či štyri dni voľna, Nemci hrali deň predtým, boli rozbehnutí. My sme sa do toho dostávali pomalšie. Ale nebolo to ako proti Fínom, kde nás držal brankár.