žijeme v zvláštnej dobe a ilustrujem to na dvoch príkladoch. Na paneli počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie sa stretli český minister zahraničných vecí Petr Macinka, poľský minister zahraničných vecí Radek Sikorski a americká bývalá ministerka zahraničných vecí Hillary Clinton. Debata prerástla do hádky a tábor, ktorý drží palce českému ministrovi zahraničných vecí, hovorí, že on tú debatu vyhral. A tábor, ktorý drží palce Sikorskému a Clintonovej, hovorí, že Macinka si urobil hroznú hanbu. Dve diametrálne odlišné hodnotenia tej istej situácie sa v politike stávajú, ale my už sme v situácii, keď sa to deje aj vo vede. Splnomocnenec slovenskej vlády Peter Kotlár sa tvári ako bojovník za pravdu a za ľudské práva, proti farmafirmám. Lenže opačný tábor hovorí, že je hochštapler. Zavolal som si dnes dvoch reprezentantov slovenskej vedy, aby som sa opýtal, prečo sme sa do tejto situácie dostali a či je z nej nejaké východisko. Čoho je dôsledkom to, že splnomocnencom vlády sa stal Peter Kotlár?

Boris Klempa: Rozhodne to nie je dôsledok slovenskej vednej politiky či dlhodobého prístupu k vede. Nič také tu nemáme. Je to len vizitka súčasnej vládnej koalície. A tiež dôsledok sociálnych sietí, kde extrémne a nevedecké názory, bohužiaľ, nachádzajú veľa prívržencov a tí sú potenciálnymi voličmi politických strán. Keďže politické strany v týchto vodách lovia, snažia sa ich získať.

Dominika Fričová: Nie je to tak len na Slovensku, tento trend sledujeme po celom svete a myslím si, že to súvisí s narastajúcou frustráciou a nedôverou. Ľudia stále hľadajú príbehy, ktoré im dajú nejakú formu nádeje, aj keď tá nádej znamená, že celé je to úplne inak, ako nám niekto hovorí. Takže si myslím, že je to obraz spoločnosti, ktorá dnes existuje vo väčšine sveta.

prvýkrát si tu bola pred rokmi, keď si sa vrátila zo Spojených štátov z kliniky Mayo Clinic, jednej z najlepších na svete, a prišla si s tým, že chceš pomôcť slovenskej vede a skúsiť tu robiť špičkovú vedu. Hovorím to preto, že v Amerike je ministrom zdravotníctva pán Robert Fitzgerald Kennedy mladší, ktorý hovorieva podobné veci ako Peter Kotlár – také podobné, až si hovorím, že to ani nie je možné –, a pritom je to minister zdravotníctva USA. Ty si v Spojených štátoch žila. Spojené štáty sú liaheň svetovej vedy, Nobelových cien. Keď sa pozrieš na vyjadrenia ministra Kennedyho, čo ti napadá?

DF: Presne na Kennedyho som narážala svojou predošlou odpoveďou. Je tam rozšírená frustrácia, tí ľudia sa potrebujú v niečom vyznať a možno potom niekto, kto vie zručnejšie podať niektoré veci – aj keď nie sú úplne pravdivé –, získava preferencie u bežných ľudí, keď hľadajú odpovede na otázky, ktorým nerozumejú. Inak, keď som pracovala na Mayo Clinic, čo je naozaj prestížna inštitúcia, chodila som cez parkovisko a na autách boli neraz nalepené nálepky na podporu Trumpa. Asi by sme čakali, že ľudia z takejto inštitúcie nebudú voliť práve Trumpa, ale aj tam je spektrum rôznych ľudí, ktorí hľadajú rôzne cesty k pravde.

z toho, čo ste obidvaja povedali, som identifikoval takúto vec: keď je nejaký názor v spoločnosti rozšírený, hoci je aj nepravdivý, istý typ politika si ho osvojí, hoci mu ani nemusí veriť, aby získal tú masu. Teda kontrolná otázka: Myslíte si, že slovenská vláda verí Kotlárovým názorom a americká vláda verí Kennedyho názorom, alebo je to účelová vec na získanie voličov?

BK: Myslím, že slovenská vláda nie je úplne homogénna. Zrejme sú tam ministri, ktorí majú o pánovi Kotlárovi zlú mienku, ale určite aj takí, ktorí si myslia to isté, čo on. Bohužiaľ, nadprácu v tomto robí priamo predseda vlády, ktorý by mohol nechať hovoriť len svojho splnomocnenca, ale má veľmi nebezpečné a zlé vyjadrenia aj osobne. To mi naznačuje, že on je jeden z tých, ktorí sú autenticky na tej istej vlne ako Kotlár.