vítam ťa, Dalibor, zase v Európe. A musím ti povedať, čo sa my Európania tak často pýtame – čo to urobil Donald Trump s Amerikou? To je jedna časť otázky. Druhá časť tej otázky znie, či sa z toho vie Amerika – možno aj s pomocou sveta – nejako dostať. Na úvod si skúsme porovnať, čo urobil Donald Trump s Amerikou v prvom a čo v druhom prezidentskom období. V čom vidíš najväčšie rozdiely?

Dalibor Roháč: Jeho prvé volebné obdobie bolo do značnej miery konvenčnou republikánskou administratívou. Bolo trumpovské v tom, že Trump má svoj politický štýl aj spôsob komunikácie, snaží sa dominovať v mediálnom priestore, ale verejné politiky, ktoré boli prijímané, neboli čisto nekonvenčné. Boli tam abrahámovské dohody, daňové škrty, tlaky na Európanov, aby zvýšili obranné výdaje, začala sa vojenská pomoc Ukrajine, hoci malá. Takéto politiky by človek očakával aj za prípadného prezidenta Mitta Romneyho alebo Marka Rubia. Zato druhé obdobie už nie je konvenčná republikánska administratíva, je to administratíva, ktorá reflektuje to, kým Trump naozaj je a čo naozaj chce.

je to vôbec konvenčná administratíva ako taká, alebo sme už na neprebádanom teritóriu?

Minimálne v 20. storočí alebo v povojnových rokoch je to dramatický obrat k niečomu inému, novému, keď je prezident komfortný s politickým násilím proti oponentom a ospravedlňuje násilie, ktoré v jeho mene konajú jeho priaznivci alebo ICE, páči sa mu používanie trestného práva voči politickým oponentom na objednávku, či už proti predsedovi, proti guvernérovi Fedu, proti bývalému riaditeľovi FBI. Navyše, tradičný proces tvorby verejnej politiky, napríklad tej zahraničnej, bol rozvrátený. 

V minulosti Bezpečnostná rada formulovala stratégie a koordinovala rôzne zložky vlády, a dnes toto už neexistuje. Administratíva funguje skôr ako kráľovský dvor alebo kmeňová spoločnosť, kde diktátor, obkolesený pritakávačmi, robí rozhodnutia podľa svojho rozmaru. V tom metazmysle je pravda, že sme na inom teritóriu. Toto sa bude ťažko naprávať, aj keby sa budúci prezidenti správali demokraticky. Normy sa ľahko porušia, ale veľmi ťažko sa znovu vybuduje ich dôveryhodnosť.

pamätám si, čo si mi povedal ešte v lete, keď sme sa stretli vo Washingtone – že inštitúcie a aj checks and balances sú len také dobré, akí dobrí sú ľudia, ktorí sú v nich. Menia teraz tí ľudia inštitúcie až tak, že samotný systém sa rozkladá?

V USA sú checks and balances tri veci: exekutíva, Kongres a súdna moc. A nenadarmo je v americkej ústave článok jedna venovaný práve Kongresu. Ten má byť najdôležitejšou zložkou federálnej vlády, a dnes je to inštitúcia, ktorá je zvnútra prehrdzavená. Prázdna škrupina samej seba.