bude rok 2026 prelomom, keď sa Európa „rozíde“ s Amerikou?

V prvom rade ďakujem za pozvanie. Mrzí ma, že možno neprichádzam s úplne pozitívnym odkazom, ale to asi neprekvapí nikoho, kto sleduje vývoj vzťahov s USA. Aby som doplnil kontext: som šéfom slovenskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení NATO. Toto bolo výročné stretnutie vo Washingtone, kde nás bolo asi dvadsať. Strávili sme tri dni v Kongrese, rokovali sme s republikánmi aj demokratmi. Okrem toho som mal samostatné stretnutia na ministerstve zahraničných vecí aj v Národnej bezpečnostnej rade. Z celej cesty som si odniesol dve hlavné obavy. Tou prvou som si dosť istý, tou druhou menej. Prvá je, že škrty v prítomnosti amerických vojakov v Európe budú pokračovať. Počas studenej vojny mali Američania v Európe aj 300-tisíc vojakov. Za Baracka Obamu to kleslo na približne 35-tisíc. V jednom momente sme tu dokonca nemali ani jeden kus ťažkej techniky – odišiel aj posledný tank. Tu treba dať Donaldovi Trumpovi kredit: za jeho prvého obdobia sa americká prítomnosť v Európe opäť začala zvyšovať, v čom pokračoval aj Biden. V druhom období sa ale trend otočil. K moci sa vrátil s jasným mandátom sústrediť sa na bezprostredné okolie USA a v menšej miere na Čínu. Európu Trumpovo okolie nevníma ako hodnotovo spriaznený svet – to otvorene píšu aj v Národnej bezpečnostnej stratégii. Zároveň nás vnímajú – a v tomto majú pravdu – ako dosť bohatý kontinent na to, aby sme dokázali prevziať zodpovednosť za vlastnú obranu. Z toho im logicky vychádza, že tu netreba toľko amerických síl a bez toho, aby Američania tie sily stiahli, sa Európa nikdy nenaučí brať svoju obranu vážne.

to ti hovoria priamo?

Nie úplne priamo, ale veľmi jasne to cítiť medzi riadkami.

koľko je dnes amerických vojakov v Európe?

Ak sa nemýlim, tak niečo vyše 80-tisíc. Nevieme presne, koľko má Pentagon v pláne stiahnuť. Po Národnej bezpečnostnej stratégii má nasledovať Národná obranná stratégia a potom tzv. Global Force Posture Review – teda preskupenie amerických síl po svete. A čísla, ktoré kolovali v prvých návrhoch, boli výrazne nižšie než dnešný stav. Kongres sa totiž „zobudil“ až minulý týždeň a schválil zákon, ktorý stanovuje spodný limit vojakov v Európe na 76-tisíc. Pentagon nemá vyslovene zakázané podliezať túto hranicu, ale musel by Kongresu presvedčivo vysvetliť, prečo je to nevyhnutné. Časť republikánov aj demokratov tak zatiahla záchrannú brzdu a umelo tie škrty zastropovala. No nenájdeš tam nikoho, kto by nesúhlasil so základnou myšlienkou Trumpa: Európania musia konečne prevziať väčšiu zodpovednosť sami za seba. Často počuješ argument, ktorý síce nie je presný, ale v jadre je pravdivý: Prečo by mala 500-miliónová Európa žiadať pomoc od 300-miliónovej Ameriky proti 100-miliónovému Rusku? Číselne ani logicky to nedáva zmysel.

je známe, že ruský režim morálne aj vojensky opovrhuje Európou a jediné, čoho sa reálne obáva, je americká sila. Čiže keď je v Európe prítomný americký vojak, je to pre Rusko brzda. Keď tam nie je, otvára sa priestor na provokácie, prípadne aj niečo vážnejšie. Uvedomujú si túto jednoduchú logiku americkí kongresmani a vláda?

Otvorene ti povedia, že áno, ale vnímajú to ako náš problém. A to je ten zásadný posun oproti minulosti – prakticky od roku 1949, keď vzniklo NATO. Americká úloha od roku 1949 bola v zásade byť „arzenálom demokracie“ – rozhodujúcou silou, ktorá vždy vyrovná rozdiel medzi tým, čo je potrebné na obranu Európy, a tým, čo európske krajiny reálne majú. Zároveň si veľmi dobre uvedomovali, že tým v Európe vytvorili závislosť od amerických síl

čo na začiatku, po druhej svetovej vojne, bolo správne a logické – Európa bola zničená.

Presne tak, bola zničená a Sovietsky zväz sa ju reálne pokúšal ovládnuť. Bezprostredným impulzom vzniku NATO bol napríklad komunistický prevrat v Československu vo februári 1948.