pán doktor, ako došlo k vašej účasti na projekte Veľký vlastenecký výlet?

Oslovil ma Robin Kvapil, pretože kedysi som s ním bol v utečeneckých táboroch na Lesbose, kde som pomáhal a on tam natáčal film. Odvtedy sa poznáme. Teraz mu napadlo, že by som bol dobrý kandidát na tú cestu. Najskôr som ho odmietol, pretože som to pochopil tak, že chce tých dezinformátorov presvedčiť, a tomu som nedával veľkú šancu. Potom mi však vysvetlil, že ten film nie je o tom, že by sme ich mali presvedčovať, ale že je to experiment, ktorý má zistiť, ako budú prijímať a prežívať situáciu, ktorú popierajú. 

ak na ten film nahliadame ako na experiment, nedá sa neopýtať na to, na čo sa pri experimentoch pýtame vždy: Je úspešný? Alebo aj v niečom zlyhal? 

Myslím, že nezlyhal v ničom. Cieľom totiž nebolo zmeniť niekoho názory. Cieľom filmu bolo vyniesť na svetlo hrôzu, v ktorej na Ukrajine ľudia žijú, a deje sa to len niekoľko sto kilometrov od nás. To sa podarilo a podarilo sa rozvíriť aj dezinfoscénu, vrátane protagonistov filmu, ktorá naň spätne reaguje veľmi agresívne. Navyše sa podarilo ukázať, že zlo môže zvíťaziť vďaka určitým ľuďom, ktorí sú aj u nás.

sú aj na Slovensku, a presne preto je ten film potrebný aj tu. Vráťme sa ešte k tomu, čo film dosiahol. Ako vás účasť na ňom osobne ovplyvnila, možno zmenila?

Veľmi. Pobyt na Ukrajine ma zmenil a myslím, že zmenil aj štáb, pretože je to situácia, keď ste priamo vystavení ohrozeniu a brutálnym útokom, ktoré vás môžu každú minútu zabiť. Na Ukrajine dnes nemôžete byť nikde úplne v bezpečí. My sme boli naozaj veľmi blízko frontu, počuli sme delostrelectvo, padalo to okolo nás. Táto skúsenosť je niečo, čo sa nedá vymyslieť, nasimulovať a logicky to človeka zmení. Ďalej ma zmenili stretnutia a spoznanie ľudí. Dovtedy som sa nestretol s tým, že niekto môže plnohodnotne žiť dobrý život v situácii, keď jemu a jeho blízkym hrozí každú chvíľu smrť. Ani neviem, k čomu by som to u nás prirovnal. Aj zato si tých ľudí veľmi vážim. Odniesol som si aj to, že hodnota života je v tom, ako ho práve žijem, pretože tu nemusím byť. To je niečo, čo je unikátne. Myslím si, že podobne je to aj v Izraeli, odkiaľ som sa včera vrátil a kde bol práve dnes veľmi brutálny teroristický útok.