počúvame, ako svetoví lídri rozličnej kvality a morálnosti jasajú či žialia, že vzniká nový svetový poriadok. Bežne o tom hovoria aj rešpektovaní odborníci na globálnu politiku. Ak však nový svetový poriadok vzniká, znamená to, že nejaký svetový poriadok zaniká – aký to je? Ten, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne a sčasti už po tej prvej? Ten, v ktorom bola Amerika udržiavateľkou pravidiel a tzv. pax americana – amerického mieru?

Na scéne je veľa aktérov s mnohými rozličnými motiváciami, takže keď hovoria o novom svetovom poriadku, nie je to vždy to isté. Ale k tomu starému poriadku, po druhej svetovej vojne a po skončení studenej vojny rozhodne existoval svetový poriadok, v ktorom Amerika plnila rolu benígneho – neškodného – hegemóna. Tento svetový poriadok bol do veľkej miery postavený na pravidlách a mal liberálny ráz, čo je dnes z rôznych dôvodov podstatné. Tento stav Trumpova administratíva zmenila, prudko a radikálne. Jej zahraničná politika je v prvom roku vlády zmesou izolacionizmu a agresívneho unilateralizmu, jedno aj druhé je ukotvené v nacionalizme typu „Amerika na prvom mieste“. Keď teda vládne zmes izolacionizmu a agresívneho unilateralizmu, tak na to krajiny vo svete, väčšie, menšie aj stredné, reagujú. Reagujú tak spojenci, ako aj protivníci. V dejinách sa stáva, že keď svet prestane považovať hegemóna za neškodného a začne ho vnímať ako hrozbu, nastane trend k niečomu, čo sa nazýva snaha o hegemonickú rovnováhu. Presne toto vidíme pri Číne, vidíme to pri Indii. Rusko, Egypt, Turecko, všetky tieto krajiny sa navzájom líšia, ale všetky chcú nejakým spôsobom obmedziť alebo vyvážiť americkú silu. Európania sa v tom ocitli tak trochu medzi dvoma mlynskými kameňmi, pretože ich vízia a hodnoty sú v zásade liberálne a demokratické – s istými výnimkami ako Maďarsko a aj Slovensko. No európsky pohľad je stále vo svojej podstate liberálny a demokratický. Európa sa napriek tomu pozerá aj po Číne, najmä obchodne, a tiež akoby v nej hľadala protiváhu Trumpovej Ameriky, občas o tom znejú z Európskej únie zmienky.

stáva sa, že nie všetky krajiny vnímajú svetový poriadok ako spravodlivý – to sa deje najmä tým menším a menej vplyvným, keď prestávajú vnímať výhody globálneho usporiadania a pripadajú si ukrivdené. Lenže dnes sme v paradoxnej situácii – práve Amerika, teda hegemón, začala vnímať ako krivdu tú svoju vedúcu rolu. Nastala v Amerike únava zo sily? Je udržiavanie svetového poriadku pre Ameriku príliš náročné, vyčerpávajúce, drahé?

Podľa mňa je tá únava zo sily v Amerike vec, ktorú razí časť amerických elít – konkrétne MAGA. Pripomínam, MAGA nie je väčšina, Donald Trump nezískal väčšinu hlasov voličov. Tak či tak, MAGA opakuje Američanom, že Amerika je obeťou, že Európa sa na Amerike priživuje, že si to nemôžeme dovoliť, že je to neudržateľné. Tento naratív však nie je ani fakticky správny, ani spravodlivý.  Ilustrujem ho teraz jedným malým dielikom mozaiky – tým dielikom je Middle East Broadcasting, MBN, teda sieť médií, ktoré Trumpova administratíva vyhlasuje za záťaž, drahé bremeno pre amerického daňového poplatníka. A aká je pravda? My v MBN máme dosah do 22 krajín, na 34 miliónov ľudí.