čo inštitúcia European Leadership Network, ktorú teraz riadite, robí? Aká je jej úloha?

ELN je celoeurópska organizácia, ktorá pôsobí v oblasti medzinárodných vzťahov, diplomacie a bezpečnosti. Sídli v Londýne, ale má kanceláriu aj v Nemecku a prítomnosť prakticky v každom európskom štáte. Jej činnosť by sa dala rozdeliť na niekoľko pilierov. Prvým je klasický výskum a publikačná činnosť – teda expertná práca zameraná najmä na nukleárne stratégie, odzbrojovanie, európsku a západnú stratégiu voči Rusku a širšie vzťahy medzi Západom a Ruskom. Venujeme sa tiež témam ako európska bezpečnosť, disruptívne technológie, umelá inteligencia a ich prepojenie s bezpečnostnou politikou. Druhým pilierom je medzinárodná diplomacia – angažujeme sa v rôznych rozhovoroch a rokovaniach v súvislosti s konfliktmi, ktoré vo svete prebiehajú, či už vojenské, alebo diplomatické. A z toho, že sme sieť, vyplýva náš tretí pilier – ľudia. Náš network má viac než 400 členov – prevažne súčasných alebo bývalých vysokopostavených expertov, politikov a diplomatov z takmer všetkých európskych krajín. Takže ak to zhrniem: venujeme sa expertnej práci, zapájame sa do medzinárodnej diplomacie a prepájame odborníkov naprieč kontinentom.

čiže okrem toho, že ste klasický think tank, ktorý zbiera expertízu, dáva dohromady poznatky a publikuje odborné texty, dá sa povedať, že ste aj mediátori? Ten negociačný pilier to naznačuje.

Áno, pôsobíme aj ako aktéri tzv. track two diplomacy – teda neverejnej diplomacie. Snažíme sa tak prispieť k riešeniu konfliktov, ktoré vo svete prebiehajú, prostredníctvom neformálnych alebo polooficiálnych kanálov. A áno, veľká časť týchto aktivít je neverejná.

predpokladám, že o mnohých z nich vlastne ani nemôžete hovoriť.

Presne tak. Sú veci, o ktorých nehovoríme, ktoré sú diskrétne. To je súčasť princípu tejto práce – ide o neverejný priestor, ktorý má diplomatický význam práve preto, že nie je pod každodenným drobnohľadom. 

je to iné než klasická oficiálna reprezentácia krajiny v pozícii veľvyslanca. Ale určite sú tam aj styčné body. V čom ich vidíte a v čom vidíte rozdiely?

Najväčší rozdiel je v tom, že keď človek reprezentuje krajinu, ide o bilaterálne vzťahy – napríklad keď som bol veľvyslancom vo Veľkej Británii, mal som na starosti priamo slovensko-britské vzťahy: ich rozvoj, udržiavanie, komunikáciu. V tejto mojej aktuálnej pozícii už nejde o zastupovanie konkrétnej krajiny. Je to globálna organizácia a riešime témy aj s partnermi z Austrálie, Južnej Kórey a iných častí sveta. Čiže rozdiel je v rozsahu – teraz je to celé omnoho širšie, celoeurópske a v niektorých prípadoch až globálne. Podobnosť by som videl skôr v samotnej diplomatickej práci a v strategickom pohľade na svet. Stále sa pohybujem v prostredí medzinárodnej diplomacie, kde sú dôležité kontakty, dôvera a dlhodobé vzťahy. Aj po odchode z oficiálnej pozície veľvyslanca som v kontakte s diplomatmi, ktorí sú akreditovaní v Londýne, a zároveň budujem nové vzťahy, často už aj na inej úrovni.