ako je na tom Slovensko, čo sa týka dát o odchodoch ľudí za posledné obdobie a v akých časových súradniciach je najlepšie si to priblížiť?

Je tam niekoľko jasných míľnikov, ten prvý je, povedzme, vstup do Európskej únie v roku 2004. Dovtedy bolo u nás obdobie migrácie, ktorá mala veľké náklady a bola komplikovaná, a odohrávala sa v špecifických situáciách, povedzme opatrovateľky, ktoré neformálne chodili opatrovať seniorov do Rakúska, alebo dievčatá au-pair v rámci oficiálnej schémy alebo nejakého poloneformálneho rámca, tie opatrovali deti typicky vo Veľkej Británii, ale aj v Nemecku a Rakúsku. V 90. rokoch bol rozdiel medzi zárobkom vonku a doma v podstate najväčší, ale migrácia bola menšieho rozsahu ako neskôr, pretože náklady na ňu boli vyššie – nielen ovládať cudzí jazyk, ale aj zvládnuť komplikované administratívne prekážky, povolenia. Niekedy sa to ani zvládnuť nedalo, preto sa migrovalo v neformálnych nastaveniach.

toto obdobie sa skončilo rokom 2004, vstupom Slovenska do Európskej únie. Vtedy nastalo masové cestovanie za prácou?

Áno, pretože Veľká Británia sa rozhodla na základe analýz, ktoré sa ukázali časom ako podhodnotené, otvoriť novým členským krajinám EÚ svoj pracovný trh. V dôsledku toho vtedy zo Slovenska do Veľkej Británie za desať rokov medzi rokmi 2004 a 2014 vycestovalo a pracovalo aspoň mesiac asi 200 000 ľudí. To je veľký objem, ktorý prevýšil v tom čase aj našu tradičnú migračnú destináciu Českú republiku. Následne sa v roku 2014 dalo zistiť, aká časť tých ľudí, ktorá za tých 10 rokov odišla do Veľkej Británie, tam ešte pracuje – a bolo to cca 40 percent z nich. Bolo to pomerne dosť, ale nižšie číslo než u Poliakov, kde takto v Británii zostalo 60 percent ľudí, ktorí v tom desaťročí odišli.

boli Poliaci viac motivovaní odchádzať?

Povedal by som, že u Poliakov fungovala takzvaná ekonomika veľkosti – Poľsko je väčšie, odišlo z neho veľa ľudí, títo ľudia si v novom prostredí vytvorili širšie, silnejšie a stabilnejšie migračné siete, teda komunity, v rámci ktorých si aj ten, kto neovládal jazyk, našiel ľahšie ubytovanie a prácu.

to je prvé obdobie slovenského odchádzania do zahraničia, a čo ďalšie míľniky?

V roku 2011 zaznamenávame novú dynamiku, po období ekonomickej krízy rokov 2008 až 2011 nastáva zase nárast migrácie, najmä počtu ľudí, ktorí pracujú v Rakúsku a v Nemecku, kde sa od mája 2011 už dalo zamestnať bez pracovného povolenia. Potom sa situácia opäť ustáli a dostávame sa niekde do obdobia okolo roku 2015, tu sa už zhruba preklápa dynamika medzi počtom ľudí, ktorí zo Slovenska odchádzajú, a tými, ktorí prichádzajú, a začína dochádzať k situácii, že vlastne na Slovensko viac ľudí prichádza, než z neho odchádza.