Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Smith, Darwin, Hayek

.martin Mojžiš .rozhovory .rozhovor

Je autorom mnohých populárno-vedeckých kníh (preložených do mnohých svetových jazykov) týkajúcich sa na jednej strane evolúcie a na strane druhej obhajobe voľného trhu. V júni prednášal v Bratislave na pozvanie Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Matt Ridley.

Smith, Darwin, Hayek RADOVAN KAZDA/KONZERVATÍVNY INŠTITÚT M. R. ŠTEFÁNIKA 12. jún 2025, Bratislava: Matt Ridley v Hoteli Devín na prednáške z cyklu CEQLS, ktoré organizuje Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika.

hlavnou témou vašich kníh a prednášok je ekonomická sloboda, vašimi hrdinami sú Adam Smith, Charles Darwin a Friedrich von Hayek. Darwina dnes pozná každé dieťa, ale Smith ani Hayek nie sú vo všeobecnosti až takí známi. Nepramení značná časť problémov tohto sveta práve z toho, že myšlienky týchto dvoch mužov nie sú dostatočne široko známe a dostatočne hlboko pochopené? 

Je to tak. Vo svojej prvej knihe Teória mravných citov, z roku 1759, Adam Smith argumentuje, že morálka nie je daná zhora, ale že vzniká zdola – že je výsledkom sociálnych interakcií jednotlivých členov spoločnosti a ich následného vyhodnocovania toho, ktoré veci fungujú a ktoré nie. Presne o sto rokov neskôr, v roku 1859, prišiel Charles Darwin vo svojej knihe O pôvode druhov s myšlienkou, že komplexnosť sveta nie je daná zhora, ale že vzniká zdola prirodzeným výberom, metódou pokusov a omylov. Hayek síce nepublikoval ani jednu zo svojich významných kníh presne v roku 1959, ale v 40. rokoch vydal Cestu do nevoľníctva, v ktorej presvedčivo ukázal, prečo socializmus nikdy nemôže fungovať. Základnou myšlienkou je, že znalosťou toho, ako spoločnosť funguje, nedisponuje nikto na čele tejto spoločnosti ani nijaká rada múdrych – tá znalosť je nevyhnutne rozložená v celej spoločnosti, ktorá sa postupne vyvíja metódou pokusov a omylov.

pričom riadenie spoločnosti založené na myšlienke centrálneho plánovania predpokladá individuálneho alebo kolektívneho mudrca, ktorý o tejto spoločnosti vie všetko podstatné. Tento hlboko nesprávny predpoklad bráni slobodnému využívaniu pokusov a omylov, čím výrazne obmedzuje až znemožňuje prirodzený vývoj. 

A toto obmedzovanie je pre spoločnosť veľmi nevýhodné. Individuálna inteligencia nemôže konkurovať niečomu, čo ja nazývam kolektívnou inteligenciou celej spoločnosti, aj keď myslím, že Hayek tento pojem nepoužíval. Veľmi známy príklad sa týka zásobovania mesta potravinami. 

Ak by ste chceli zabezpečiť zajtrajší obed pre všetkých obyvateľov Bratislavy, potrebovali by ste obrovské množstvo informácií a nedokázali by ste ich využiť – nedopadlo by to dobre. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite