začnime aktuálnou témou zo Slovenska. Robert Fico sa chystá do Moskvy na Červené námestie, aby stál vedľa Putina a oslavoval oslobodenie, víťazstvo nad fašizmom, čo je pre Putina a jeho režim emblematická vec. Ale čo to vlastne je? Ja som z generácie, ktorá pred rokom 1989 žila v prostredí, kde sme každý rok pozerali trilógiu Oslobodenie. Filmy, diskusie, všetko bolo o tom, ako nás Rusi zachránili pred nemeckými zločincami. Ale nikde sa nehovorilo – ani vo filmoch, ani v školách –, že Sovieti prišli s úmyslom ovládnuť nás. A teraz, 35 rokov po Novembri, keď som počul jedného českého politika povedať, že sa musíme naučiť hovoriť pravdu, že oslobodenie bolo oslobodením od fašizmu, ale zároveň okupáciou komunistickou, tak som si všimol, aké je to pre ľudí stále zvláštne. Hoci to sú fakty – Jalta, Molotov-Ribbentrop –, stále to mnohí neprijímajú. Saša, myslíš, že sa to niekedy podarí zmeniť?

Zmena sa musí stať. Ale zatiaľ sa nestala – presne kvôli tomu, čo si hovoril. Nie je to len o tom, čo je v učebniciach dejepisu. Je to o kultúre, o filmoch, o tom, ako si rozumieme s vlastnými dejinami. A máme tu mýty – najmä o začiatku vojny. Napríklad hrdinský Sovietsky zväz, ktorý oslobodil Európu... No sám by to nikdy nedokázal, pretože vojna medzi Sovietmi a Nemcami sa začala až v júni 1941, zatiaľ čo druhá svetová vojna začala v roku 1939 – útokom Nemecka a Sovietskeho zväzu na Poľsko. 

Tí dvaja si ju rozdelili. Stalin dal Hitlerovi zelenú – ty ideš na západ, ja na východ. Sovieti vtedy zabrali Poľsko, Fínsko – to bola tzv. zimná vojna v roku 1939. Čiže oni začali vojnu spolu s Hitlerom, obsadili Pobaltie. Za začiatok vojny považujú až moment, keď Hitler porušil dohodu a napadol ich. Ale dovtedy sa správali rovnako ako nacistické Nemecko. A ešte mu dodávali ropu, keď Hitler obsadzoval západnú Európu.

a čo koniec vojny? Slovo „oslobodenie“ je predsa pozitívne.

Je.

a ako to teda nazveme?

Nazveme to celou vetou: Oslobodenie od fašizmu a následná okupácia komunizmom alebo poroba. Treba tú vetu povedať celú. 

a prečo sa to nedarí?

Neviem. Ale pravda je, že sme sa s tou realitou nevyrovnali. A podľa mňa sme sa poriadne nevyrovnali ani s vlastným fašistickým štátom. Do roku 1938 bolo Československo jednou z 12 najvyspelejších ekonomík sveta. Súčasťou toho bolo aj Slovensko. To sa predsa niekde muselo odovzdávať – historická pamäť, rodinné skúsenosti. Boli sme slobodná, demokratická krajina. Potom nás oslobodili Rusi a zaviedli komunizmus – a my sme sa stali jednou z najmenej rozvinutých krajín Európy. Sú tu skúsenosti politických väzňov, skúsenosti z roku 1968, keď tu jazdili ruské tanky. A napriek tomu – 35 rokov po páde režimu – sme my na Slovensku nedokázali túto skúsenosť premeniť na jasné vedomie, ktoré v Česku už majú.