ešte kým začneme, skúsim povedať, ako si predstavujem ekonómiu. Predstavujem si ju ako uvažovanie v niečom podobné takzvanej štatistickej fyzike. To je taký prístup, že keď mám veľa atómov, nezaoberám sa nimi jednotlivo, ale nejakými veličinami, ktoré získavam ich sčítaním alebo spriemerovaním. Ukazuje sa, že nakoniec mi tam ostane len málo veličín – napríklad objem, tlak a teplota –, ktoré ten systém charakterizujú, a medzi nimi existujú prekvapivo jednoduché vzťahy. Moja laická predstava ekonómie je, že je to akási štatistická psychológia. Že sa zaoberá vzťahmi medzi veličinami, ktoré sú výsledkom priemeru jednotlivých individuálnych psychológií. Je to rozumná predstava alebo nie?

Podľa mňa si to zadefinoval celkom zaujímavo. Keď hľadám tie hlavné vzťahy v ekonómii, istým spôsobom agregujem, spriemerovávam správanie ľudí. A sú tam aj iné analógie. Keď ideme hlbšie do fyziky, aj tam platí, že samotné skúmanie mení systém. V ekonómii to platí ešte viac. Oproti fyzike je možno ešte rozdiel v tom, že výsledok nie je vždy rovnaký. Môžem dvakrát urobiť presne tú istú vec a výsledok môže byť úplne iný kvôli tomu, že to robím v inom čase, v inej kultúre, pri iných morálnych normách, v demokracii alebo v autokracii. To je na tom zaujímavé – v ekonómii nikto nič negarantuje.

to je podľa mňa kvôli tomu, že fyzika jednotlivých atómov je v porovnaní s psychológiou ľudí veľmi jednoduchá. To znamená, že z fyziky atómov sa naozaj dá vypočítať fyzika teploty, objemu a tlaku, ale v ekonómii sa to vypočítať nedá. Ale ak teda tá analógia nie je úplne mimo, tak ju skúsim rozvinúť ďalej. V skutočnosti je prechod k termodynamike tým úspešnejší a zároveň jednoduchší, čím bližšie je systém k rovnováhe. Ale čím je ďalej od rovnováhy, tým je to komplikovanejšie. A ja si myslím, že hoci ekonómia nie je nikdy úplne rovnovážna, býva dosť blízko rovnováhy. Lenže nie dnes. Vďaka Donaldovi Trumpovi – čiže vďaka jednému človeku a jeho psychológii – je ekonómia výrazne vychyľovaná, a to pomaly každý týždeň iným smerom a vždy dosť výrazne. Je to z pohľadu ekonómie ako vedy zaujímavá situácia?

Áno, je to zaujímavé, lebo sa dejú presne tie veci mimo rovnováhy, o ktorých si hovoril. Naše ekonomické rovnice a aj predpovede fungujú v nejakom režime, keď sme blízko rovnováhy. Vtedy vieme aj niečo vypočítať, aj keď len veľmi zjednodušene. Ale akonáhle sme vychýlení výrazne, tie predpovede už nie sú také dobré. Čiže sa ocitáme v situácii, ktorá nie je až tak dobre preskúmaná. Zároveň však platí, že v takejto situácii sa môžu veľmi výrazne prejaviť niektoré veci predpovedané štandardnou ekonomickou teóriou. Napríklad to, že clá sú vlastne len daň alebo že veľká neistota spôsobuje problémy pre dlhodobé sporenie, alebo že firmy kvôli nevyspytateľnosti znižujú investície. V normálnych časoch sa takéto vzťahy ukazujú len veľmi slabo, nie sú veľmi zreteľné. Dnes sú tie vzťahy, povedal by som, štatisticky oveľa signifikantnejšie. Nemyslím si, že sa naučíme niečo úplne nové, ale možno už bude menej skeptikov. Keď budeme hovoriť o clách, o neistote, o investíciách, budeme mať v rukách dobrý príklad. Budeme môcť povedať: Pozrite sa – vyskúšali sme si to a dopadlo to presne tak, ako sme čakali.

„A keď mu vypočítali, o koľko bude drahší telefón, zrazu začal rozmýšľať, že aha, tak to nefunguje presne tak, ako som si myslel.“

keď sa prudko vzdialime od rovnovážnej situácie, ktorej ako-tak rozumieme, človek by povedal, že všetko sa strašne zneprehľadní. Ale prekvapivo sa ukazuje, že niektoré veci sa práveže ukážu veľmi ostro. Napríklad spomínaná neistota sa prejavuje celkom výrazne, konkrétne poklesom cien akcií. A znova: spriemerovane. Nejde o to, že klesajú akcie nejakej konkrétnej firmy, ale že v priemere klesajú všetky. A to je dané tým, že veľmi veľa ľudí na to reaguje rovnako. A teraz otázka: Aká je tá reakcia – a prečo je práve taká?

Naposledy sme podobné reakcie videli, keď sme boli v roku 2008 veľmi blízko kolapsu finančného systému.