prestávate byť veľvyslancom Slovenskej republiky v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Írska, asi je to už aj trochu vykúpenie, keďže odvolaný ste od novembra a v podstate od nástupu tejto vlády ste vedeli, že vás odvolajú? 

Je to tak, už mi aj kolegovia a kolegyne hovorili, že ten stres bolo na mne vidieť, takže teraz, keď som už naozaj odišiel, pôsobím vraj celkom zrelaxovane.

koľko rokov ste boli v štátnej službe, v diplomacii? Dvadsaťpäť?

Z tých dvadsaťpäť rokov som bol 8 rokov v think tankoch, čiže tak okolo 15 rokov som v štátnej službe. Desať rokov som učil na univerzite, to univerzitné pôsobenie a pôsobenie v think tankoch sa prelínalo. 

v posledných mesiacoch, tak ste sa vyjadrili, ste počas svojej veľvyslaneckej služby zažívali už aj pocit hanby. Ktoré konkrétne momenty vo vás tú hanbu vyvolali?

Celkom konkrétne napríklad jeden moment, to bola ozaj posledná kvapka. Ten prípad sa ma veľmi dotkol, veľmi negatívne som ho pociťoval. Každý rok sa tu v Británii na vojenskom cintoríne veteránov v Brookwoode koná spomienka na tých, ktorí v druhej svetovej vojne bojovali na strane Británie a vlastne celého slobodného sveta, na českých a slovenských veteránov.  A v tomto roku sme si navyše pripomínali 80. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Organizuje to asociácia, ktorá združuje rodiny bývalých veteránov, a táto asociácia najskôr pozývala predstaviteľa vlády aj s pomerne veľkou delegáciou.