z bezpečnostného hľadiska žijeme to, čo sa zvykne označovať ako „zaujímavé časy“. Thomas Haldenwang z nemeckého Federálneho úradu na ochranu ústavy varoval, že stúpa hrozba  štátnych sabotáží zo strany Ruska na európskej pôde. Podobné výstrahy znejú z rôznych zdrojov, potvrdzujú ich aj zákroky štátov proti sieťam infiltrujúcim politiku, ktoré sa snažia o ovplyvňovanie v prospech Ruska – Voice of Europe je asi len špičkou ľadovca. Aká je dlhodobá tendencia, ako Rusko ohrozuje bezpečnosť Európy? 

Rusko ohrozuje bezpečnosť Európy cez rôzne prostriedky už vyše desať, pätnásť rokov. Najznámejšie a asi aj najviac medializované prípady sú práve informačné operácie, ktoré sa snažia ovplyvniť verejnú mienku, alebo kybernetické útoky, ktoré majú ochromiť napríklad verejný sektor či ukradnúť citlivé dáta. Rusko však roky pred vojnou na Ukrajine využívalo napríklad aj našu energetickú závislosť na vydieranie. Dlhodobo pracuje na vytváraní vzťahov s politikmi na rôznych úrovniach, aby presadzovali ich záujmy vo vnútri štátu alebo vynášali utajované informácie. Odhalenia typu Voice of Europe sú naozaj len zlomkom siete kontaktov a tzv. alternatívnych stránok, ktoré tu Rusko roky systematicky buduje.

stupňuje Rusko svoje hybridné pôsobenie od otvorenej vojny na Ukrajine ešte viac?

Áno, s otvorenou vojnou na Ukrajine sa niektoré typy útokov asi zvýšili. Napríklad odborníci na kybernetickú bezpečnosť tvrdia, že kyberútoky sa zvýšili násobne, najmä v krajinách, ktoré najviac podporujú Ukrajinu, teda v Poľsku alebo v pobaltských štátoch. Dezinformácie namierené proti Ukrajine a tie, čo podkopávajú jednotu Západu a demokracie v jednotlivých krajinách, sa však šíria minimálne od skorších 2010-tych, keď sa Rusko začalo pripravovať na prvú inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala anexiou Krymu. S úplnou vojnou na Ukrajine sa však aspoň niektorým inštitúciám viac rozviazali ruky v zmysle, že o týchto hrozbách mohli začať viac a otvorenejšie informovať.