ste právničkou rodinnej poradne ministerského Inštitútu pre výskum práce a rodiny s pobočkou v Humennom, kde sa akoby núka predstava, že budete riešiť predovšetkým problémy týraných žien a detí. Kedy a za akých okolností ste začali vnímať potrebu pomoci týraným mužom?
Ako právničku a politologičku ma najskôr zaujala štatistika, podľa ktorej je zo spoločnej domácnosti vylúčených až 96 % mužov v prípadoch konfliktu v rodine. Všetky konferencie o rodinnom násilí, ktorých som sa zúčastnila, riešia výlučne problematiku týraných žien a detí. Muži boli na nich spomínaní výlučne ako násilníci.
Mojím cieľom nie je potláčať otázku násilia páchaného na ženách, ale vrátiť pojmu „násilie páchané v rodine“ jeho pravý obsah a nevylučovať z neho mužov týraných najmä svojimi partnerkami. Vnímam to ako diskrimináciu mužov a do istej miery následne aj detí.
existujú na Slovensku alebo vo svete relevantné štatistiky, ktoré by vypovedali o miere násilia páchanom na mužoch zo strany žien?
Skôr vo svete sa občas nejaké objavia. Na Slovensku sú štatistiky len o tom, koľko bolo týraných žien a vylúčených mužov z domácnosti. V uvedených štatistikách som objavila len dvanásť mužov, ktorí zažívali násilie, a aj to od iného mužského člena rodiny. Spoločnosť sa akoby bránila tomu, že aj ženy môžu páchať násilie na mužoch. Pre spravodlivosť voči mužom je potrebné potlačiť tieto stereotypy a používať všeobecný pojem „obete násilia“, pod čím sa má chápať aj násilie páchané ženami na mužoch.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.