kým prejdeme k aktuálnemu dianiu, spomeňme si na jedného človeka, ktorého sme všetci poznali a ktorý nedávno zomrel: knieža Karol Schwarzenberg. Ja si naňho, ak dovolíte, spomeniem jednou historkou. Bolo to v čase, keď ho chceli obrať o Becherovku, súdil sa s nejakými ľuďmi, ktorí ju falšovali. Ale vtedy prišiel do Bratislavy na stretnutie opozície v Primaciálnom paláci a ja som pracoval v TV Nova a zavolali mi, aby som sa ho opýtal na Becherovku. Knieža Schwarzenberg vyšiel a ja som sa na to spýtal – a on na mňa pozrel a tým svojím typickým nemilosrdným hlasom povedal: „Pane redaktore, jděte do prdele s tou Becherovkou, tady se ničí demokracie.“ Strašne ma zahanbil, ale mal pravdu. Ako si na neho spomínate vy? 

Matúš Kostolný: Stretol som ho iba párkrát, no aj tých pár stretnutí mám hlboko zapísaných, lebo som ho obdivoval: aj preto, čo robil pred rokom 1989, aj preto, čo robil pri Václavovi Havlovi, a celkovo za jeho vystupovanie. Nemám konkrétnu historku, ale mám hlboký pocit. 

Po prvé, z jeho humoru, ktorého miera bola u tak významného človeka prekvapivá a odzbrojujúca. A po druhé, že on vždy vedel, čo sú naozaj vážne témy. Tie nedôležité dokázal vtipne odpinknúť a o tých vážnych veciach rozprával s nádejou. Sám bol dôkazom, že niekedy to trvá roky, niekedy desaťročia, ale nakoniec, ak sa neprestaneme snažiť, po zlých rokoch prídu dobré roky.

peter, ty si ho zažil alebo si ho len z diaľky pozoroval? 

Peter Bárdy: Ja som ho len z diaľky pozoroval. Ale podobne ako Matúš vnímam tú jeho nádej, jeho aristokratickú veľkosť, ktorou sa odlišoval od provinčných politikov, ktorí boli politikmi zhodou náhod alebo nekvalitou. On bol nositeľ služby štátu a verejnosti.