rozprávali sme sa spolu o tom, že si mal počas perestrojky ako mladý žurnalista možnosť niekoľkokrát zažiť atmosféru v štúdiu televízneho programu Vzgľad – to bol výnimočný formát, záblesk slobody vo vtedajšej sovietskej televízii a vysielal sa aj k nám do Československa, takže si ho tu mnohí pamätáme. A ako si sa potom dostal do Rádia Sloboda? 

Začiatkom 90. rokov, pár mesiacov po rozpade Sovietskeho zväzu, som ako mladý novinár, nadšený ešte perestrojkou, nastúpil na študijný pobyt do Mníchova, kde bola redakcia Rádia Sloboda. Vtedy fungovala len ako rádio. Vedel som, čo je Rádio Sloboda, bol som jeho občasným poslucháčom ešte zo študentských čias. 

Po páde železnej opony som však rovnako ako mnoho ľudí mal pocit, že svet sa navždy zmenil a že Rusko už bude spojencom Západu. A na druhý deň po tom, čo som do mníchovskej redakcie prišiel, som sa stretol s Jefimom Fištejnom, ktorý ma pozval na kávu do redakčnej jedálne a spýtal sa ma, koľko podľa mňa bude ešte vysielať Rádio Slobodná Európa alebo Rádio Sloboda. Ja som len tak impulzívne odpovedal, že rok alebo dva, lebo už to nebude potrebné, keďže demokracia zvíťazí a v Rusku bude sloboda.

to si bol optimista. 

Bol som, ale mýlil som sa. Po pár mesiacoch pobytu v Mníchove som sa vrátil do Moskvy a začal som spolupracovať s Rádiom Sloboda – robil som pre nich komentáre nejakých tém zo zahraničnej politiky. Keď sa začala vojna na Balkáne, odišiel som ako freelancer do Záhrebu.