Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Manželky ukrajinských vojakov: Nechceme myslieť na to najhoršie

.michal Oláh .boris Németh .reportáže .reportáž

Medzi tisíckami odídencov žijú na Slovensku aj mnohé manželky ukrajinských vojakov zapojených do obrany vlasti. Yuliia, Natalyia a Olesya nás vpustili do svojich domovov, otvorene hovoria o strastiplnej ceste z Ukrajiny, o živote na Slovensku a o manželoch. Snažia sa nemyslieť na to najhoršie.

Manželky ukrajinských vojakov: Nechceme myslieť na to najhoršie BORIS NÉMETH Nataliya Veselova je bývalou poslankyňou ukrajinského parlamentu. Založila Ukrajinské centrum víťazstva na Slovensku.

malá izbička s tromi posteľami so spoločnou toaletou a vedľajšou izbou v ošumelej internátnej bunke je Yuliiným a Solemianiným domovom už 7 mesiacov. Dlhú chodbu internátu využívajú deti na vybíjanú, futbal alebo bicyklovanie.

„Na Slovensku sa nám páči,“ prezrádza Yuliia so smutným úsmevom po tom, ako nám uvarila „poľskú kávu“ (slovenského „turka“) do veľkých reklamných šálok akejsi softvérovej firmy. Na dvoch prirazených posteliach spia s dcérkou, tretiu posteľ pri stene okupuje hromada plyšiakov s dúhovým jednorožcom na vrchu. Police po obvode izby a kúty sú zaplnené taškami plnými oblečenia a vecami pre každodenný život matky s dcérou. Jediná Yuliina zlá skúsenosť zo Slovenska je krádež peňaženky v električke pár dní po príchode. Okrem peňazí prišla o vodičák a iné doklady, ktoré by zvýšili jej šancu nájsť si v budúcnosti u nás prácu.

S častou ponukou pomoci od Slovákov má aj zvláštnu skúsenosť. „Mnoho ľudí čaká od nás, utečencov z Ukrajiny, nejaký tragický príbeh. Keď ho nepočujú, sú sklamaní. Pomáhajú nám síce naďalej, len sa už s nami toľko nerozprávajú a neponúkajú nám priateľstvo. Akoby sa zaujímali iba o ľudí postihnutých hroznou traumou. Je to zvláštne.“ 

yuliia Tupikina z Charkova

Požiadala nás, aby sme všetkým Slovákom adresovali jednu osobnú prosbu.„Prosím Slovákov, aby k nám necítili negatívne pocity a znášali nás trochu viac. Nechceme vám byť vôbec na ťarchu. No nie všetky ukrajinské ženy majú počas vojny dostatok síl, zručností a možností osamostatniť sa. A tiež vychovávať v deťoch lásku k vlasti a rodnému jazyku. Rozmazali sme hranice medzi krajinami, považovali sme Rusov za bratov a sestry, no dostali sme od nich nôž do chrbta,“ hovorí po polroku života na Slovensku lámanou slovenčinou 38-ročná Yuliia z Charkova.

Yuliia Tupikina ušla z Charkova s manželom a dcérkou, s ktorou dnes žije na vysokoškolskom internáte v Bratislave.Boris NémethYuliia Tupikina ušla z Charkova s manželom a dcérkou, s ktorou dnes žije na vysokoškolskom internáte v Bratislave.

Z rodného mesta ušli s manželom a 4-ročnou dcérkou Solemianou svojím autom len niekoľko desiatok minút po zahájení útoku na Ukrajinu 24. februára 2022 v skorých ranných hodinách.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite