Juraj Kušnierik v roku 2011: Kto ochráni Koptov?

.juraj Kušnierik .reportáže .téma

Útoky na koptských kresťanov v Egypte sa opakujú. Náš Juraj Kušnierik o tom písal ešte pred šiestimi rokmi a dokonca navštívil aj Alexandriu, ktorá bola dejiskom aj dnešného útoku.

Juraj Kušnierik v roku 2011: Kto ochráni Koptov? Mohammed Abed/AFP/Profimedia

je asi dvadsať minút po polnoci, v kostole svätých Marka a Petra v alexandrijskej štvrti Sidi Bishr sa práve končia novoročné bohoslužby, veriaci vychádzajú z kostola. Vtom ulicou otrasie silný výbuch. Nasleduje chaos, krik a nárek. Bombový útok zabil najmenej 21 a zranil ďalšiu stovku ľudí.

Arabská televízia Al Jazeera cituje krátko na to svedka, ktorý videl, ako „pred kostolom krátko po polnoci zaparkovala zelená Škodovka, vyskočilo z nej niekoľko mužov a vzápätí došlo k výbuchu“.

Egyptská polícia neskôr nájde dôkazy, na základe ktorých sa ako pravdepodobnejší javí samovražedný útok. Analytici preto začínajú hovoriť o možnom spojení útočníkov s al-Kájdou. „Toto bol profesionálnejší teroristický útok, než akých sme boli v Egypte svedkami v posledných rokoch,“ hovorí pre noviny Al-Masry Al-Youm, expert na militantné islamistické skupiny Amr Al-Shobaki z Centra politických a strategických štúdií Al Ahram.

Mohammed Abed/AFP/Profimedia

egyptskí kresťania

Ak chceme porozumieť tomu, čo sa v Alexandrii pred pár dňami udialo, musíme sa aspoň letmo pozrieť do veľmi dávnej a aj do relatívne čerstvej histórie.

Zo starodávnej histórie treba vedieť, že Pravoslávna koptická cirkev patrí medzi najstaršie kresťanské inštitúcie. Podľa tradície ju v roku 42 po Kristovi založil svätý Marek, autor jedného zo štyroch evanjelií. Malo k tomu dôjsť práve v Alexandrii, ktorá bola v tom čase kozmopolitným centrom vzdelanosti s legendárnou knižnicou a vplyvnou filozofickou školou. Koptickí (čo neznamená nič iné než „egyptskí") kresťania dali svetu minimálne dva veľké dary: teológiu a mníšsku tradíciu.

„Pokojné spolužitie kresťanov a moslimov v Egypte za posledných tridsať rokov narúšala invázia fanatického islamizmu najmä zo Saudskej Arábie,“

Tretím, nie veľmi žiadaným, no egyptskými kresťanmi pokorne prijímaným darom bolo martýrstvo. Koptická cirkev totiž stála od začiatku mimo hlavného, konštantínopolsko-rímskeho prúdu kresťanstva, v roku 451 ju Chalcedónsky koncil označil za heretickú a ako taká bola vystavená tlaku a prenasledovaniu. Až tak, že keď v roku 639 ovládli Egypt arabskí moslimovia, vedení Amr ibn al-Asom, Kopti to považovali za vyslobodenie. Nasledovalo 1300 rokov neľahkého, no viac či menej pokojného spolužitia.

To sa začalo meniť asi pred tridsiatimi rokmi, keď medzi egyptskými moslimami začal rásť vplyv fanatických islamistov. Egypt, na čele s prezidentom Husnim Mubarakom, je pritom relatívne „sekulárna" krajina, a tak až donedávna išlo o ojedinelé, hoci v posledných rokoch čoraz častejšie útoky sfanatizovaných džihádistov. Polícia kresťanské komunity pred útokmi extrémistov s rôznou razanciou chránila a stále chráni. Pred každým kostolom stojí niekoľko uniformovaných policajtov, pred významnejšími budovami, akou je napríklad koptická katedrála svätého Marka v Alexandrii alebo starobylé kostolíky Koptického mesta Káhiry možno vidieť aj špeciálnu bojovú techniku (pancierové štíty a obrnené transportéry).

cudzinci vo vlastnej krajine

Koptická cirkev má v súčasnosti okolo 10 miliónov členov, čo tvorí asi 10 až 15 percent obyvateľov Egypta. V bežnom živote kresťania nepociťujú vyslovenú diskrimináciou, medzi Koptami je viacero bohatých a vplyvných biznismenov a politikov. Koptické kostoly patria k egyptskej krajine rovnako ako mešity alebo pyramídy, starobylý kláštorný komplex v oáze Wadi Netrun žije čulým životom, pričom o duchovné povolania je oveľa väčší záujem, než sú reálne možnosti ich uplatnenia.

Je tu však niekoľko problémov. „História kresťanstva v Egypte sa vôbec nevyučuje," povedal pred dvoma rokmi pre .týždeň biskup Tomáš, jedna z najvplyvnejších osobností súčasnej koptickej cirkvi. „Ani história prvých storočí po Kristovi, keď kresťanstvo dávalo Egyptu tvár. My to vyučujeme v cirkvi, naši moslimskí spoluobčania však o tom nič nevedia. Pre nich sa začína história Egypta jeho dobytím Amr ibn al-Asom v roku 640. To sa považuje za veľké víťazstvo. Tak sa to učí v školách. Žijeme s pocitom, že túto zem vlastníme a zároveň sme v nej cudzincami." Bežný egyptský moslim tak vyrastá v presvedčení, že Egypt je odnepamäti moslimská krajina a hoci proti kresťanským spoluobčanom nič nemá, vníma ich ako cudziu, hoci stáročiami v (moslimskom) Egypte udomácnenú komunitu. O konverziách na kresťanstvo nemôže byť ani reči: hoci ich egyptská ústava povoľuje, v skutočnosti znamenajú pre konvertitu buď nutnosť okamžitej emigrácie, alebo smrť.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite