Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rušno v páleniciach

.anton Vydra .reportáže

Od januára nadobudne platnosť novela zákona z dielne Mosta-Híd, ktorá umožní súkromným výrobcom alkoholu pripravovať si destiláty pre svoju potrebu. Nemusia už vraj páliť načierno. Boli sme sa teda pozrieť tam, kde je pálenie tradíciou, a pýtali sme sa, čo si o tom myslia ľudia z myjavských kopaníc.

Rušno v páleniciach BORIS NÉMETH

pri vchode do Pálenice u Varsíkov v Podbranči ležia dva krásne hnedosrsté psy. Zdá sa, že už majú dosť – návštev, prirodzene. Od polovice augusta tu denne prichádzajú zákazníci s kvasom, lebo pálenica má dobrú povesť. Zvnútra vychádza silná ovocná vôňa, oheň v kotle horí naplno, kvas divoko buble. Vonku lieta veľa apatických ôs a sršňov – kašlú na nás, vábia ich iné vône. Drevená tabuľka nad dverami oznamuje: „Pili – umreli. Nepili – umreli.“

pálenica v ženských rukách

Vo dverách nás víta sympatická majiteľka Katarína Marečková. Po štamperlíku na privítanie sa hneď ocitáme uprostred dejín. „Založila to tu ešte moja prababka,“ hovorí pani Marečková o vzniku pálenice v roku 1943. Na stene visí aj vareška na miešanie kvasu s týmto dátumom, ktorú tu používali od začiatku. Dom leží v blízkosti potoka. Pôvodne tu stál mlyn na obilie. Varsíkovci si tu kedysi od potoka vykopali k mlynu jeden a pol kilometra dlhý náhon. Keď sa neskôr biznisu s múkou až tak nedarilo, lebo v okolí bolo až sedem podobných mlynov, prerobili v roku 1920 ten svoj na pílu a o vyše dvadsať rokov neskôr sa podnikavá prababka rozhodla pre ešte ráznejšiu zmenu. Budú robiť to, čo prináša zisk zaručene – pálené.

Po prababke prevzala vedenie „rodinného podniku“ jej dcéra, babka pani Marečkovej, po nej zas jej syn Eduard a po jeho smrti sa všetkého ujala dedička, pani Katarína. Hoci im komunisti pálenicu na niekoľko rokov znárodnili, neotriaslo to ani vtedy zabehnutými kontaktmi: aj naďalej pálili ovocie pre „svojich klientov“ tak ako predtým.

Pálenica sa stala chýrnou hneď z niekoľkých dôvodov: už len to, že ju viedli väčšinou ženy, bolo pre región raritou. Druhým dôvodom bolo, že na chladenie destilačného zariadenia využívali vodu z náhonu pri dome, takže zákazníci ušetria aj na vode. Vodou z potoka vymývajú sudy a nádoby, a pridávajú ju aj do kvasu alebo na riedenie destilátu, čo robí Varsícku pálenku jedinečnou.Pálenica u Varsíkov sa nachádza v obci Pod branč, neďaleko zrúcaniny hradu Branč. Katarína Marečková prevzala rodinnú tradíciu, ktorú ešte v roku 1943 založila jej prababka.BORIS NÉMETHPálenica u Varsíkov sa nachádza v obci Pod branč, neďaleko zrúcaniny hradu Branč. Katarína Marečková prevzala rodinnú tradíciu, ktorú ešte v roku 1943 založila jej prababka.

V tejto miestnej časti Podbranča je neuveriteľne ticho. „Nám sa tu páči, a niekedy vyhľadávame na oddych ešte väčšiu samotu,“ usmieva sa pani Marečková. Ľudí sa tu síce premelie veľa, no vždy sú to skôr jednotlivci. Tento rok u Varsíkov predpokladajú, že vypália možno až 35-tisíc litrov alkoholu, takmer dvojnásobok v porovnaní s poslednými rokmi, keď bolo ovocia málo.

Pálenica u Varsíkov používa tradičné, dvojkotlové pálenie. Dnes mnohé modernejšie pálenice pracujú na princípe takzvanej kolóny. Ide o pomerne rýchlu destiláciu, pri ktorej sa kvas vypáli takpovediac na jeden šup a do nádob už steká hotový destilát. Starí páleníci a štamgasti však vravia, že to nie je ono a niet nad tradičné pálenie. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.anton Vydra .reportáže
.diskusia
.neprehliadnite