Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Som zdravotný klaun

.denisa Gdovinová .reportáže .reportáž

Stačí, že sa ešte len objavia vo dverách a deti v pyžamách už výskajú. Utekajú cez celú chodbu, ťahajú za sebou stojan s infúziou. Aká choroba? Doktor Kapusta a Cica Hopsalková v nemocniciach žiadnu nevidia.

Som zdravotný klaun BORIS NÉMETH Bez červených nosov sú to Mária Benkovská a Peter Važan, ktorí sa vrátili z klauniády v bratislavskej detskej nemocnici. Keď majú prevlek, ľútosť musia potlačiť. Choré deti potrebujú poriadnu zábavu.

mária Benkovská si len pred chvíľou zložila biely lekársky plášť, červený nos, ukulele a kvíkajúce prasiatko s potápačskými okuliarmi. Už nie je Cica Hopsalková, ktorá predtým tri hodiny vymýšľala žarty pre deti „na onkoške”. Tri hodiny náročnej práce na nej nezanechali stopu – je nabudená, plná energie a keď si spomenie na príhodu z nemocnice, poriadne sa zasmeje. O hodinu neskôr príde aj Peter Važan s vrecom na pleci, v ktorom má rekvizity doktora Kapustu. Na tričku kaleráb a v ruke obľúbený kufrík s nástrojmi – napríklad aj s malým skrúteným hovienkom. „Pán pacient, môžete sa prosím postaviť, aby som odobral vzorku, ááá, ďakujem,” vysvetľuje Peter, keď vyťahuje gumenú rekvizitu spod malého pacienta. Peter Važan je narozdiel od Márie Benkovskej po troch hodinách na detskom oddelení vyšťavený. Potrebuje oddych a čas na to, aby si zážitky z nemocnice v hlave urovnal. 

Byť klaunom v detskej nemocnici nie je len milá a dobročinná aktivita. Je to hra, a to taká intenzívna, že sa pri nej človek zadýcha a prepotí si tričko. Obaja robia klaunov už viac ako päť rokov a vedia, aká veľká je odmena: Veď čo je viac, ako poriadny smiech dieťaťa, ktoré si v posteli našlo gumené hovienko? 

vytrénovaní profesionáli

Prvý klaun, ktorý vstúpil do slovenskej nemocnice, bol zakladateľ združenia Červený nos Gary Edwards. V roku 2003 zabával detských pacientov v bratislavskej Detskej fakultnej nemocnici celých sedem hodín. Nielen deti, ale aj lekári a zdravotné sestry boli nadšené. A vtedajšia primárka Kliniky detskej hematológie a onkológie Daniela Sejnová Edwardsa požiadala, aby klauniády priniesol aj na Slovensko. „Stáva sa, že sestričky na nás čakajú ako na vykúpenie. Keď treba zobrať krv, alebo ošetriť oko, ktoré nechce prestať plakať,” vysvetľuje Mária Benkovská. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite