miestni to vedia celkom presne, niektorí z nich si túto trasu prešli aj viackrát. Najprv utekali pred džihádistami z Mosulu do Karakoša, z hodiny na hodinu. Potom, kým to ešte ako-tak šlo, sa do Mosulu vracali po veci. Napokon ich ISIS vyhnal aj z Karakoša. Dôsledne, do posledného. Keď vlani v októbri iracká armáda a jednotky Ninivskej planiny (NUP) po dvoch rokoch ISIS z Karakoša vyhnali, ostal tu obraz apokalypsy. V pôvodne 50-tisícovom, dominatne kresťanskom meste s deviatimi chrámami a kostolmi, s pulzujúcim životom, fabrikami, barmi, farmami a plantážami neostal ani jeden nevypálený a nezničený dom. A dodnes tu ešte nikto nebýva. Ani jeden. Nikto.
„Tu býval Fady a jeho rodina,“ povie Sabah, elegantne oblečený päťdesiatnik. Jeho čisté sako, naleštené topánky a vyžehlená košeľa na pozadí trosiek a čiernych sadzí všade naokolo pôsobia ako zjavenie. Obaja, Fady aj Sabah sú irackí kresťania. Ten prvý dnes žije s rodičmi a súrodencami pri Nitre – prišli pred jeden a pol rokom v skupine 149 azylantov na Slovensko. Sabah k nám neprišiel. Dúfa, že sa s rodinou dostanú na Nový Zéland alebo do Kanady.
ANDREJ BÁNPomalá jazda autom cez centrum mesta pripomína aj na pravé poludnie horor – netreba na to ani noc.
Dom v Karakoši, kde býval Fady, stojí na menšom námestí. S pietou v sprievode dvoch vojakov vstupujeme. Mŕtvolné ticho, vŕzgajúce črepiny skla a vybavenia domácnosti pod nohami, pach sadzí. Kráčame na poschodie. V priestrannej obývačke je od ohňa pokrútený televízor, zuhoľnatené čajové šálky v čiernej poličke a medzi tým všetkým zázrak. Ilustrovaná detská Biblia, ktorá nezhorela.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.