Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Juraj Kušnierik: Iné Rusko

.juraj Kušnierik .reportáže .téma

Pred dvoma rokmi zomrel Juraj Kušnierik. Pár mesiacov predtým navštívil Rusko. Putin za kremeľskými múrmi, propaganda v televízii, matriošky na uliciach, anektovaný Krym. Prevažujúci, no nie kompletný obraz Ruska.​ Ako spomienku na Juraja prinášame jeho svedectvo.

Juraj Kušnierik: Iné Rusko Lena Kušnieriková Legendárna ruská spisovateľka Ľudmila Ulická. Z Ruska vraj nemôže odísť, lebo nikde inde podobný vzduch nenájde.

vietnam tudá, Azerbajdžan tudá,” kričí opakovane uniformovaná pracovníčka letiska so šarmom väzenskej dozorkyne v príletovej hale. „Belarus kudá?” pýta sa jej mladý muž, ktorý zrejme práve priletel z Minska. Unavená žena v uniforme odpovie razantným gestom ruky. „I Jevropejskij sajuz?” pýtam sa ja. „Tóže,” hovorí a znie to ako rozkaz.

Napriek tomu sa všetci – Vietnamci, Azeri, Bielorusi aj Evrosojuznici – nakoniec stretávame v jednej hale, kde čakáme na pasovú kontrolu. Ako mnohí z čakajúcich sme zahľadení na obrazovky svojich smartfónov. Telefóny, ktoré sa vedia prispôsobiť miestnemu času, ukazujú čas pol piatej, no v lietadle uvádzali „čas v destinácii” pol siedmej, na letiskových hodinách je pol šiestej.

Koľko je vlastne hodín? Aký je v Moskve čas? Hoci sa to neskôr vyjasní (v Rusku nie je letný čas, a preto sa k nám v čase jeho platnosti Moskva o hodinu „priblíži”), dobre to vystihuje základný pocit z tejto obrovskej krajiny. Komunistickému novinárovi a politikovi Júliusovi Fučíkovi sa pred vyše 80 rokmi zdalo, že v tejto krajine „zajtra” znamená „už včera”. Ale čo znamená „dnes”? Pozostatok zo včerajška alebo náznak zajtrajška.

pani N. 

„Nefotografujte ma a v novinách nespomínajte moje meno,” hovorí pani N., len čo si pred Starým moskovským cirkusom na Cvetnom bulváre podáme ruky. Pani N. totiž hrozí väzenie. Niekoľkých ľudí okolo nej v posledných týždňoch obvinili z toho, že vďaka kontaktom s cudzincami zabezpečujú „financovanie” protivládnych demonštrácií.

Pani N. je dokonalý príklad moskovskej liberálnej intelektuálky. To znamená, že nikdy nebola „sovietskym človekom”, privítala perestrojku, zúčastnila sa na všetkých erupciách divokých deväťdesiatych rokov, bola na strane protiputinovskej opozície v nultých rokoch, patrila medzi iniciátorov veľkých demonštrácií na Sacharovskom prospekte aj na Bolotnom námestí.

„Vražda Borisa Nemcova, ktorá mala opozíciu vystrašiť, dosiahla úplne opačný efekt.”

Má encyklopedické znalosti ruskej literatúry, pravidelne sa zúčastňuje na individuálnych „piketoch” proti anexii Krymu a vojne na Ukrajine. Na ruksaku nosí veľký odznak hnutia Solidarnosť, ktoré založil Boris Nemcov. „Boli sme blízki priatelia,” hovorí o Nemcovovi pohnutým hlasom.

„Všetko sa zmenilo v dvanástom roku,” vraví a má na mysli rok 2012, keď bola políciou rozohnaná demonštrácia na Bolotnom námestí. „Protestovať proti režimu bolo dovtedy súčasťou životného štýlu mladšej generácie. Po znemožnení posledných volieb a po Bolotnom námestí sa mladí hipsteri vrátili do svojich reklamných agentúr, IT firiem či finančných inštitúcií a verejný život im je ľahostajný.”

V istom zmysle sa to dá pochopiť. Súčasná Moskva je totiž celkom iná ako Moskva 90. rokov. Ľudia vtedy síce stáli v dlhých radoch pred McDonaldom na Puškinovom námestí, chlapi popíjali vodku pri kioskoch a mesto bolo plné bezdomovcov a žobrákov, no zároveň bolo nemožné prejsť po Arbate bez toho, aby vám svoje politické manifesty nenúkali anarchisti, liberáli, komunisti či monarchisti. Pred sochou Puškina boli nonstop demonštrácie podporujúce všetky možné kauzy.

Dnes je Moskva zjavne prosperujúcejšia, oveľa čistejšia, podnapitých ľudí na ulici nestretnete, zato na každom kroku narazíte na príjemné puby a kaviarne ponúkajúce špeciality z celého „ruského okolia” vrátane výborných gruzínskych a ukrajinských reštaurácií.

„Vražda Borisa Nemcova, ktorá mala opozíciu vystrašiť, dosiahla úplne opačný efekt,” vraví pani N. „Po dvoch rokoch prišli do ulíc aj tí, ktorí boli dovtedy ľahostajní.” A dobre vie, že práve ľahostajní ľudia sú pre zdravý verejný život z dlhodobého hľadiska problémom. „Z krátkodobého hľadiska sú však pre nás výhodou. Práve o nich nám teraz ide.”

Pani N. je neustále v pohybe. Len čo dopijeme kávu, ponúkne sa, že nám ukáže kúsok „svojej Moskvy”. Bočnými uličkami prichádzame k Tverskému súdu, kde často súdia opozičných aktivistov, cestou k pomníku Venedikta Jerofejeva nás upozorňuje na Obrazcovovo bábkové divadlo s rozprávkovým orlojom („O jedenástej sa tam vždy ukazuje vlk a keďže za komunizmu sa od jedenástej nalievala vodka, hovorilo sa v tej súvislosti o ‚Hodine vlka‘”).

Ukáže nám v obytnom vnútrobloku ukryté Butyrky (legendárne, cárom postavené, no dodnes funkčné väzenie, kde sedí napríklad brat Andreja Navaľného Oleg) aj dom, v ktorom bývala a v ktorom bola aj zavraždená novinárka Anna Politkovská. Keď konštatujem, že pani N. má Moskvu zjavne rada, povie, že to je „ako keby ste povedali, že krvinka má rada krv – jednoducho som jej súčasťou a nevedela by som bez nej žiť”.

„Nemožno zapnúť televízor: zo všetkých oficiálnych ruských kanálov ide neuveriteľná propaganda.“

Pani N. je optimistka. Za 100 či 200 rokov bude podľa nej v Rusku demokracia. „Veď my sme sa ešte poriadne nedostali ani z feudalizmu,” hovorí. „Stále tu ešte máme pozostatky nevoľníctva. Nevoľník pritom nemusí byť chudobný, môže byť bohatší ako jeho pán, no nesmie sa starať do vecí verejných. To bol prípad Chodorkovského.”

Predtým, ako sa s pani N. rozlúčime, pozýva nás na sobotňajšiu demonštráciu pri stanici metra Sucharovskaja. „Nikde to nezverejňujeme, aby neprišli provokatéri. Pošlem vám mail s presným časom a miestom,” dodáva.

básnik Saša

„Niekedy v prvej polovici 80. rokov sme vydali poetický ‚žurnaľčik‘ Itak. Vyšlo len jedno číslo v počte 5 exemplárov,” hovorí básnik Alexander Makarov-Krotkov. Sedíme v kaviarni nad kníhkupectvom Respublika na Tverskej ulici. Toto príjemné miesto majú slobodomyseľní Moskovčania radi, keďže z neho existuje zadný východ, čo umožňuje aspoň na chvíľu popliesť tajných, ak vás sledujú.

Saša má niečo vyše 50 rokov, hovorí ticho a rozvážne, no do svojho rozprávania často vkladá humor. V 80. rokoch pôsobil v moskovskom undergrounde, jeho prvá básnická zbierka vyšla v roku 1987 v parížskom vydavateľstve Kontinent, ktoré viedol Vladimir Martinov a jeho zástupkyňou bola Natália Gorbanevská. „Až kým v roku 1987 nevyšla v Rusku Bulgakovova novela Osudné vajcia, nezávislá literatúra vychádzala buď v samizdate, alebo v tamizdate,” hovorí Saša. Začiatok 90. rokov bol nielen v ruskom verejnom živote, ale aj v literatúre mimoriadne intenzívny a zaujímavý.

„Oficiálne začali vychádzať knihy nesovietskych autorov, krajina sa otvárala, prvýkrát sme mohli vycestovať do zahraničia,” spomína Saša. „O ruskú literatúru bol doma aj v zahraničí obrovský záujem. Najprv v pobaltských krajinách a potom aj v Rusku postupne padali všetky tabu.” Dnes je situácia iná: „Zo štadiónov, na ktorých svoje básne čítaval Jevtušenko, sa poézia vrátila tam, kam patrí – stala sa z nej intímna komunikácia autora s jeho čitateľom.”

Dnes môžu ruskí spisovatelia písať, o čom chcú, „no v politike sa dejú zlé veci, dochádza až k politickým vraždám, ako nedávno v prípade Nemcova a v spoločnosti je čoraz dusivejšia atmosféra. Nemožno zapnúť televízor: zo všetkých oficiálnych ruských kanálov ide neuveriteľná propaganda. Vytvárajú sa ruské národné mýty,” hovorí Saša. Pýtam sa ho, či neuvažoval o odchode z krajiny. Spomína viacerých priateľov, ktorí sa v poslednom čase z Ruska odsťahovali, často do pobaltských krajín. „Aj my s manželkou sme o niečom podobnom uvažovali. Ťažko sa tu dýcha. Ale odísť nie je jednoduché. Som básnik a pracujem s ruským jazykom.”

Akú má nádej do budúcnosti? „Počas perestrojky sa zdalo, že tu môže vzniknúť niečo nové, zaujímavé. Keď v roku 1991 prišiel k moci Jeľcin, prevládala tu atmosféra slobody. Dnes je jasné, že ľudia sa nezmenili a 80 percent obyvateľov Ruska podporuje politiku súčasnej vlády,” vraví tichým hlasom ruský básnik. „Slobodu vedeli oceniť len tí, ktorí ju potrebovali. A dnes je jasné, že ju potrebovalo len malé percento ľudí.

Väčšine neprekáža cársky režim, ktorý tu dnes v našej veľkej krajine máme. Najbližšiu budúcnosť v Rusku nádejne nevidím. Musí totiž najskôr dôjsť k zmene v ľuďoch. Rusko je impérium s kolóniami. Sibír je kolónia, aj Kaukaz. Tak ako bola Amerika kolóniou Anglicka. Len nás od kolónií neoddeľuje more. Pre Rusko by bolo ideálne viacero menších krajín. Niečo ako Sorokinovo Telúrsko. Alebo Európska únia.”

Saša vidí nebezpečný vývoj aj v cirkvi. „Z prenasledovaného sa zmenila na prenasledovateľa a dnes tu máme pravoslávny nacionalizmus. V procese proti Pussy Riot získal obrovské rozmery. Spomínam si, ako som v tom čase videl človeka, ktorý mal na tričku napísané Ja Russkij - s nami Bog. Jedného môjho známeho napadli v kaviarni zástancovia ruského pravoslávia za to, že mal na mikine nápis Bohorodička, vyžeň Putina. Prišla polícia, no nezasiahla. Je to hrozivé. Pripomína to inkvizíciu.”

leonid na streche

„Vyveziete sa výťahom na 23. poschodie paneláka. Tam je môj ateliér,” vysvetľuje mi v telefóne Leonid Tiškov. Kým ten panelák na jednom z megasídlisk na južnom okraji Moskvy nájdeme, musíme o pomoc poprosiť policajtov. Policajtov počas našej moskovskej cesty oslovujeme viackrát. Vždy sú ochotní, no obrátiť sa na nich chce istú dávku odvahy: pôsobia totiž prísne a nedostupne, v čom sa však nelíšia od väčšiny Moskovčanov.

Leonid nás privíta vo veľkom ateliéri preplnenom artefaktmi: obrazy, sochy, prázdne rámy, knihy, rôzne kostýmy, fotografie, katalógy. Leonid je totiž majster mnohých remesiel: karikaturista, maliar, sochár, básnik, performer, autor divadelných hier aj kníh pre deti. Pochádza od Uralu, vyštudoval medicínu (ľudská anatómia je v jeho umení často prítomná), no venuje sa len umeniu. Jeho diela možno nájsť vo viacerých ruských, európskych aj amerických zbierkach, jeho knihy vyšli v anglických, nemeckých či japonských prekladoch.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.neprehliadnite