vec (C-205/21) sa týkala zhromaždenia daktyloskopických a fotografických údajov, ako aj vzorky pre profil DNA u obvineného z úmyselného trestného činu v Bulharsku. Obvinený odmietol dať na spracovanie súhlas, ktorý mohol prelomiť vnútroštátny súd a ten požiadal Súdny dvor EÚ o stanovisko posúdenia zlučiteľnosti vnútroštátnych právnych predpisov s Listinou základných práv EÚ.
Súdny dvor konštatoval, že spracovávanie citlivých údajov za účelom prevencie a odhaľovania trestných činov môže byť povolené iba vtedy, ak je to nevyhnutné, pričom vo vnútroštátnom práve musí na takéto spracovávanie existovať dostatočne jasný a presný právny základ. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ ďalej vyplýva, že ani právo únie nebráni tomu, aby odmietnutie spracovávania biometrických či genetických údajov osobou obvinenou z úmyselného trestného činu mohlo byť prelomené príslušným trestným súdom za predpokladu, že vnútroštátne právo zaručuje osobe účinný súdny prieskum podmienok obvinenia, s ktorým spracovávanie biometrických a genetických údajov súvisí. Právo únie ale bráni tomu, aby vnútroštátne predpisy zavádzali systematické zhromažďovanie biometrických a genetických údajov každého obvineného z úmyselného trestného činu, resp. aby tak robili bez toho, že súčasne stanovia príslušnému orgánu povinnosť určiť a preukázať, či zhromažďovanie údajov je celkom nevyhnutné na dosiahnutie konkrétnych sledovaných cieľov a či tieto ciele nemôžu byť dosiahnuté opatreniami, ktoré predstavujú menej závažný zásah do práv a slobôd dotknutej osoby.
Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje systematické zhromažďovanie biometrických a genetických údajov každého obvineného z úmyselného trestného činu, je z úradnej činnosti podľa Súdneho dvora EÚ teda v rozpore s požiadavkou prísnejších podmienok na spracovávanie citlivých osobných údajov, pretože môže viesť k nediferencovanému a generalizovanému zhromažďovaniu biometrických a genetických údajov väčšiny obvinených bez ohľadu na povahu a závažnosť trestnej činnosti, konkrétne okolnosti spáchania trestného činu, prípadnú súvislosť s prebiehajúcimi konaniami alebo bez ohľadu na individuálny profil osoby.
Spracovávanie biometrických a genetických údajov podľa slovenských predpisov
Slovenská právna úprava rieši spracovávanie daktyloskopických odtlačkov a vzorky DNA v § 155 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý ustanovuje, že podozrivý a obvinený sú povinní strpieť odobratie týchto údajov. Ak odobratie odmietnu, môže ich odmietnutie prelomiť predseda senátu, prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt formou odôvodneného príkazu. Dôležitý je aj § 207 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak nemožno hodnoverne zistiť totožnosť osoby, voči ktorej má byť vznesené obvinenie, namiesto osobných údajov sa k uzneseniu o vznesení obvinenia priložia jej daktyloskopické odtlačky, obrazové záznamy, údaje o vonkajšom meraní tela a zvláštnych telesných znameniach.
Ďalšie osoby, ktorým môžu byť odobrané daktyloskopické odtlačky podľa § 155 ods. 5 Trestného poriadku môžu byť osoby, ktoré sa zdržiavali na mieste činu (napr. svedok, poškodený), ak je potrebné zistiť ich totožnosť.
Relevantná je aj úprava v § 20a ods. 1 Zákona o Policajnom zbore, podľa ktorého platí, že policajt je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, vyzvať osobu na preukázanie totožnosti dokladom totožnosti. Ak osoba svoju totožnosť preukázať nevie a jej totožnosť nemožno zistiť v evidencii obyvateľov, je možné o. i. odobratie jej daktyloskopických odtlačkov, vzorky biologických materiálov alebo vyhotovenie obrazových záznamov. Tento postup je možné podľa zákona o Policajnom zbore aplikovať aj osobe zaistenej, osobe zadržanej, osobe zatknutej, osobe obvinenej zo spáchania trestného činu, osobe nájdenej alebo vypátranej.
Slovenská právna úprava je teda, čo sa týka prísnosti spracúvania biometrických či genetických údajov, pomerne benevolentná – daktyloskopické údaje či vzorky DNA môžu byť odobrané nielen obvinenému, ale aj podozrivému, pričom v prípade odmietnutia odobrania môže nesúhlas prelomiť nielen súd, ale aj prokurátor či policajt. Zákon o Policajnom zbore okruh osôb, ktorým je možné odobrať biometrické údaje či genetické údaje, rozširuje ešte výraznejšie, a aj keď predpokladá odobratie údajov predovšetkým, alebo len v prípade nemožnosti iného zistenia totožnosti osoby, vzhľadom na širší okruh osôb je otázne, nakoľko je prípadná praktická aplikácia tohto postupu vždy skutočne nevyhnutná.
Slovenská legislatíva pritom nerozlišuje medzi tým, či sa biometrické alebo genetické údaje odoberajú v súvislosti s nedbanlivostnými alebo úmyselnými trestnými činmi. Podľa aktuálneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sa podobný postup vnútroštátne aplikoval len na úmyselné trestné činy, zrejme v snahe o zúženie spracovávania len na trestné činy, ktoré sú vnímané ako väčšej závažnosti či spoločenskej škodlivosti. Paušálne však asi nie je možné vopred vylúčiť, že pri akomkoľvek nedbanlivostnom trestnom čine nebude spracovávanie daktyloskopických odtlačkov či vzorky pre účely DNA dôvodné.
Dôležité je teda, ako prísne či ako dôsledne orgány činné v trestnom konaní pristupujú k posudzovaniu toho, či je skutočne potrebné odobratie daktyloskopických odtlačkov či vzoriek DNA podozrivému, obvinenému, svedkovi, poškodenému alebo iným osobám, ktorých sa vyšetrovanie/trestné konanie týka.
Čo nové rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v praxi môže ovplyvniť?
Aktuálne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je ďalším prípadom sprísňovania kritérií na spracovávanie osobných údajov. Zdanlivo aj relatívne bežne pôsobiaci postup (odobratie daktyloskopických odtlačkov) sa pri aktuálnom vývoji trendov spracovávania osobných údajov stáva spracovateľskou operáciou, pri ktorej by správne mal byť vykonaný tzv. test proporcionality v záujme posúdenia, či je odobratie takýchto údajov skutočne nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa.
Slovenská legislatíva nepredpokladá paušálne odoberanie biometrických či genetických údajov každému obvinenému či podozrivému, ale v aplikačnej praxi možno bude potrebné v reakcii na aktuálny vývoj aj otázke spracovávania biometrických či genetických údajov venovať zvýšenú pozornosť, obzvlášť v prípadoch, ak by odobratie údajov dotknutá osoba namietala a ich odobratie by bolo nariadené na základe príkazu súdu, prokurátora či policajta.
V praxi by teda vždy mal existovať objektívny a racionálny dôvod, prečo orgány činné v trestnom konaní odoberajú napríklad daktyloskopické odtlačky tak, aby sa tento postup nestal paušalizovaným či nadužívaným.
Mgr. Peter Bielik, LL. M., právny expert, L/R/P advokáti, s.r.o.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.