Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

O kvalite sociálnych služieb

.sponzorované .promotion .promotion

Na Slovensku často poskytujeme a budujeme sociálne služby, v ktorých by sme sami žiť nechceli. Dokazuje to aj prieskum, podľa ktorého by až 93% Slovákov a Sloveniek chcelo v prípade zhoršenia svojho zdravotného stavu prijímať sociálne služby radšej v domácom prostredí ako v inštitúcii. O kvalite sociálnych služieb sme hovorili s Máriou Filipovou, Jarmilou Pagáčovou, Milenou Grausovou a Tomášom Báťom.

O kvalite sociálnych služieb ANDREA OLAJOŠOVÁ Opatrovateľka sa pre človeka odkázaného na pomoc stáva jedným z najbližších ľudí. Je mu podporou a pomocou pri bežných denných činnostiach, ktoré už sám zvláda ťažko alebo vôbec.

v zariadeniach sociálnych služieb žije na Slovensku asi 55-tisíc ľudí. Veľa sa hovorí o deinštitucionalizácii, o potrebe priblíženia sa sociálnych služieb k ľuďom na komunitnej a rodinnej úrovni. Čo je to opatrovateľská služba?

F: Opatrovateľská služba má v samotnom názve, že ide o opatrovanie niekoho, kto je odkázaný na pomoc. Nazývame ju tiež terénna služba alebo služba v prirodzenom domácom prostredí, v komunite alebo v obci, kde žijeme. 

prečo hovoríme o opatrovateľskej službe v domácom a komunitnom prostredí a prečo ju tak zvýrazňujeme? Porovnávame ju v opozite proti niečomu?

P: Porovnávame ju s pobytovou formou opatrovania v zariadení.

čo chce národný projekt Podpora rozvoja a dostupnosti terénnej opatrovateľskej služby, do ktorého ste všetci zapojení,  dosiahnuť? Čo má byť na jeho konci?

P: Aby sa aj v malých obciach dostali ľudia k tejto službe. Darmo je opatrovateľská služba originálnou pôsobnosťou každej obce. Ak na ňu nemajú (finančné prostriedky), tak ju nevedia zabezpečiť. Paradoxom je, že v malých obciach je asi najväčší pomer starších ľudí.

F: U nás máme 2 890 obcí, z toho dve tretiny majú počet obyvateľov do tisíc, ale žije tam iba 15 % ľudí. Evaluačná správa hovorí, že až 60% respondentov uviedlo nedostatok financií na opatrovanie, kde spadajú aj tieto malé obce. 

pán starosta, Veľké Kozmálovce majú okolo 700 obyvateľov. Aká bola u vás situácia, kým ste sa zapojili do projektu? 

B: Zistil som, že keď šetríme peniaze a vykonávame ako obec základné funkcie, zostane nám na celý rok len 20-tisíc eur na investovanie. Bol som preto za príležitosť, ktorá sa naskytla v rámci tohto projektu, neskutočne vďačný. Obyvatelia chcú tráviť jeseň života v domácom prostredí.

projekt vám refunduje mzdu na opatrovateľku. Koľko máte v dedine ľudí odkázaných na takúto pomoc?

B: Momentálne máme dvoch klientov, ale odhadujem, že opatrovanie by potrebovali asi piati. Problémom je zohnať kvalifikovanú opatrovateľku a financovanie. Túto službu môžeme poskytnúť človeku, ktorý má Rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu. 

pani opatrovateľka, vy ste strávili osem rokov v Nemecku a v Rakúsku. Prečo ste to vymenili za Veľké Kozmálovce? Bolo to z osobných, rodinných dôvodov alebo sa vám v zahraničí nepáčilo? 

G: Veľmi som sa potešila, keď mi starosta zavolal a som za to vďačná. V zahraničí to bolo náročné. Mala som vyšší plat, ale tie peniaze za to nestoja. Mám problém s chrbticou, väčšinou som mala ležiacich klientov. Navyše je to psychicky veľmi náročné. 

vracajú sa opatrovateľky na Slovensko?

G: Áno, chcú byť bližšie k rodine, aj keď za menší plat. Ja som sa vrátila aj kvôli mojej mame, tiež už nie je najmladšia a potrebuje starostlivosť.

robíte opatrovateľku už dvanásť  rokov. Čo vlastne robíte celý deň? Čo je jadro toho, v čom pomáhate ľuďom?

G: Je to pomoc pri príprave jedla, dohliadam, či si zoberie klient lieky, dennodenné meranie tlaku, zabezpečenie chodu domácnosti – napríklad nákup, lekáreň, pomoc s hygienou. Je potrebné byť stále v strehu, nakoľko pani má Alzheimerovu chorobu; nepamätá si napríklad, že pred chvíľou jedla.

keby nebolo vás, už by bola v zariadení sociálnych služieb?

G: Určite, je pre samu seba nebezpečná.

je lacnejšie, keď chodí opatrovateľ do rodiny, ako keď je klient v zariadení sociálnych služieb?

F: Určite áno, lebo v zariadení sociálnych služieb je najnákladnejšie bývanie, stravovanie a ostatné služby. Z tohto hľadiska je to pre rodinu aj pre spoločnosť efektívnejšie. Pobytové zariadenie je inštitúcia, kde musia byť splnené rôzne podmienky.

opatrovateľ vlastne nahrádza chýbajúceho rodinného príslušníka?

P: Áno a zároveň sa vie postarať, pretože ide o opatrovateľku, ktorá je kvalifikovaná.

F: Veľakrát máme v zariadeniach umiestnených ľudí, ktorí nepotrebujú taký rozsah starostlivosti, aký inštitúcia poskytuje. Ešte stále prevláda názor, že štát sa má postarať. Štát však preniesol tieto kompetencie na obce a mestá, lebo tie vedia cielenejšie posúdiť potreby svojich občanov.

pán starosta, takmer jedna tretina obcí neposkytuje túto službu napriek tomu, že je to vaša originálna pôsobnosť. Čo je podľa vás hlavný dôvod?

B: Hlavne malé obce na to nemajú peniaze. Vidím cestu v mikroregionálnych združeniach, ktoré by takýmto spôsobom poskytovali službu. Zároveň by sa prehĺbila spolupráca obcí medzi sebou a pomohli by si aj s poskytovaním viacerých sociálnych služieb. Napríklad denný stacionár, kde starší ľudia môžu vykonávať rôzne činnosti – spievajú, hrajú, kreslia...

prečo až tretina starostov neposkytuje opatrovateľskú službu?

B: Je to asi v informovanosti alebo z finančných dôvodov... Mňa prekvapilo, že to nebolo také ťažké po administratívnej stránke. Pomohla nám regionálna koordinátorka projektu. Krásne to funguje. Momentálne sme dosť solidárni, klient dopláca len jedno euro za hodinu opatrovateľskej služby – vďaka projektu. Bez projektu by obec vedela prispieť nejakou časťou, ale ostatné by sme museli preniesť na klientov a ich rodinných príslušníkov. Veď v zariadeniach s 24-hodinovou starostlivosťou si občania tiež doplácajú.

pani opatrovateľka, aká je vaša prax? Chcú ostatní rodinní príslušníci prispieť na opatrovateľskú službu seniorovi, ktorý je na ňu odkázaný?

G: Táto rodina áno, moju klientku neumiestnili do zariadenia sociálnych služieb a rozhodli sa, že sa takto o ňu postarajú doma.

aké sú problémy opatrovateľskej služby? S čím sa ako opatrovateľka bežne stretávate? Ako by sa dali vyriešiť napríklad agresívni klienti, ktorí vám môžu ublížiť?

G: Opatrovateľka s klientom postupne musia k sebe nájsť cestu. Je to zásah do jeho súkromia a intimity, takže musí byť aj psychológom. Je to veľmi vyčerpávajúce, hlavne ak máte klienta s demenciou alebo „Alzheimerom“. Dokonca som musela na noc u jednej klientky (v Rakúsku) vyberať kľučky, aby nevyšla von a neublížila sebe alebo mne. 

to sú tie úskalia opatrovateľskej služby, že ste niekedy možno v ohrození zdravia?

G: Toto je na opatrovaní najhoršie, občas sa to môže stať.

kedy končí tento projekt?

P: Výkon opatrovateliek končí v septembri 2023. 

naplnili sa jeho ciele?

F: Myslím, že áno. Opatrovateľská služba sa stala dostupnou aj v malých obciach, kde nebola poskytovaná. Nevieme však povedať, či to tak ostane.

ako je to možné? Nevytvára sa dopyt?

F: Dopyt je, ale tieto peniaze z eurofondov mali slúžiť aj na nastavenie systému financovania, aby bol udržateľný. Takto  peniaze síce išli pre občana, ale neriešila sa celková zmena. Tie peniaze „prejeme“. 

ako môžeme vyriešiť problém nedostatku opatrovateľov? 

B: Myslím, že riešenie je na regionálnej úrovni, vo vzájomnej pomoci obcí, ktoré sú nejakým spôsobom vždy prepojené – regionálna cesta, spájanie poskytovaných služieb. Čo sa týka opatrovateľov – chýba finančná motivácia.

koľko v priemere zarábajú opatrovateľky?

G: V hrubom okolo 800 eur. 

aká je budúcnosť opatrovateľskej služby na Slovensku a ako prilákať viac opatrovateliek?

P: Budúcnosť a zároveň potreba opatrovateľskej služby je veľká. Momentálne je podporovaná cez projekty, ale tie raz skončia. Jednoducho sa bude musieť pristúpiť k systému viaczdrojového financovania, čo nám ukazuje aj prax. V druhom rade zvýšenie mzdy opatrovateľkám, ktoré dnes pracujú často za minimálnu mzdu. A v neposlednom rade viac špecializovať opatrovateľskú službu a zvyšovať kvalifikáciu. V Nemecku rozlišujú opatrovanie aj podľa náročnosti diagnózy klienta. U nás majú opatrovateľky 220 hodinový kurz, čo v niektorých prípadoch nestačí, keď ide o klienta s komplikovanou diagnózou. 

tak kde ich zoženieme?

P: Treba opatrovateľskú službu viac špecializovať. Napríklad opatrovateľka v Nemecku, ktorá poskytuje len najjednoduchšie úkony, od tej sa nevyžaduje špeciálne  vzdelanie, je nasadzovaná na služby ku klientom, ktorí potrebujú len jednoduché úkony. Keď sú to ťažšie prípady, tam už musí mať inú kvalifikáciu. Vzdelávanie budúcich opatrovateliek by malo byť špecializované a určite to je aj cesta, aby sme vychovali ďalšie opatrovateľky.

 

Národný projekt Podpora rozvoja a dostupnosti terénnej opatrovateľskej služby sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. (www.esf.gov.skwww.employment.gov.skwww.ia.gov.sk)

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme. 

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite