Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Február, ktorý ovplyvnil našu bezpečnosť

.sponzorované .promotion .promotion

Dňa 24. februára tohto roka sme sa zobudili do desivej reality. To, čo sme si pamätali z hodín dejepisu, z rozprávania našich starých rodičov a videli či čítali o vojnových konfliktoch v iných častiach sveta, sme odrazu mali „priamo za dverami“.

Február, ktorý ovplyvnil našu bezpečnosť LINDA K. BOHUŠOVÁ JUDr. Martina Lysinová, LL.M., advokát

invázia Ruska na Ukrajinu sa nás bytostne dotkla a väčšina z nás si začala klásť otázky, čo môže znamenať tento akt pre nás. Je už teraz jasné, že ekonomické dôsledky budú vážne. Preto sú predmetom neustálych hodnotení zo strany odbornej verejnosti. My sa pokúsime pozrieť na to, čo by sa mohlo diať, ak by sa konflikt rozšíril. Všetci dúfame, že k takejto situácii nedôjde, no v tejto súvislosti bude lepšie „stokrát počuť, ako raz zažiť.“

o bezpečnosti štátu

Definíciu vojny a vojnového stavu, ako aj podmienky vyhlásenia a povinnosti s tým súvisiace upravuje ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Je to ten ústavný zákon, o existencii ktorého mnohí ešte niekedy vo februári 2020 ani poriadne nevedeli. V čase pandémie bol však často diskutovaný, prekrúcaný aj menený. Vojnu vypovedá a vojnový stav vyhlasuje prezident. Vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady SR a vojnový stav na návrh vlády. Vojna môže byť vyhlásená len pod podmienkou, že je Slovenská republika napadnutá cudzou mocou, ktorá jej vypovedala vojnu alebo ktorá bez vypovedania vojny narušila jej bezpečnosť, alebo pod podmienkou, že vypovedaním vojny Slovenská republika plní záväzky vyplývajúce z členstva v organizácii vzájomnej kolektívnej bezpečnosti (NATO), alebo z medzinárodnej zmluvy o spoločnej obrane proti napadnutiu. Principiálne to platí aj pri vojnovom stave, ktorý je vyhlásený len pod podmienkou, že Slovenskej republike hrozí bezprostredne vypovedanie vojny alebo reálne napadnutie cudzou mocou bez vypovedania vojny.

povinná vojenčina nie je len spomienka

Časy, keď mladí muži museli mesiace a niekedy aj roky povinne slúžiť základnú vojenskú službu, sú už dávno za nami. Oficiálnym dátumom, keď bola ukončená povinnosť podrobiť sa základnej vojenskej službe, bol 31. december 2005. Krátko pred Vianocami 2005 odišli poslední vojaci z kasární v Kežmarku a v Bratislave. Za 17 rokov sme si zvykli na profesionálnu armádu a nadobudli sme pocit, že obrana štátu sa nás už v podstate netýka.

Opak je však pravdou. Branná povinnosť stále trvá a znamená povinnosť podrobiť sa odvodu a vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu v čase vojny alebo vojnového stavu. Táto povinnosť najčastejšie vzniká občanovi SR – mužovi 1. januára roku, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, ak má trvalý pobyt v SR. Okrem toho zákon upravuje ďalšie možnosti vzniku brannej povinnosti pre osoby, ktoré mali pobyt mimo SR, získali občianstvo SR atď. Ozbrojené sily tvorené prevažne profesionálnou armádou plnia úlohy obrany nášho štátu v čase bezpečnosti. V čase vojny a vojnového stavu sú ozbrojené sily tvorené okrem profesionálnych vojakov, vojakov v zálohe, vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy aj registrovanými občanmi povolanými na výkon mimoriadnej služby, ktorí sú odvedení na základe odvodového konania. V praxi to znamená, že ak by Slovensko vypovedalo vojnu alebo bol vyhlásený vojnový stav, tak každý muž – občan SR s trvalým pobytom v SR vo veku od 19 do 55 rokov bude povinný, za zákonom stanovených podmienok, podrobiť sa odvodu a následne po odvedení (ak bude posúdený ako spôsobilý na výkon vojenskej služby) bude povinný vykonať buď mimoriadnu alebo alternatívnu službu.

povinnosť brániť štát

Mimoriadna služba v podstate znamená povinnosť neprofesionálneho „vojaka”, občana spĺňajúceho zákonné predpoklady (mužské pohlavie, vek, zdravotná spôsobilosť atď.), vziať zbraň a bojovať priamo na fronte. Inou možnosťou je výkon alternatívnej služby. Alternatívnou službou sa rozumie iná služba pri obrane štátu, a to najmä sociálna, zdravotná pomoc, pomoc pri odstraňovaní havárií, civilná obrana obyvateľstva a pod. Alternatívnu službu bude vykonávať registrovaný odvedený občan, ktorý odmietol vykonávať mimoriadnu vojenskú službu z dôvodu, že je tento výkon v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním.

Na tomto mieste asi viacerým svitá nádej, že aj v prípade, ak by došlo k vyhláseniu vojnového stavu alebo vypovedaniu vojny, budú mať ešte možnosť odmietnuť vykonávanie mimoriadnej vojenskej služby, a vyhnú sa tak priamemu ohrozeniu svojich životov a zdravia. Nie je to úplne tak. Vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby je možné urobiť iba v čase bezpečnosti, a to buď v roku, v ktorom občanovi vznikla branná povinnosť, alebo v januári každého nasledujúceho roka až do zániku brannej povinnosti. Tí, čo teda nestihli urobiť takéto vyhlásenie v roku, v ktorom im branná povinnosť vznikla alebo v januári tohto roka, by teda boli povinní v roku 2022, v  prípade odvedenia, nastúpiť na mimoriadnu vojenskú službu v ozbrojených silách SR. 

čo ak odmietnem?

Naskytuje sa aj odpoveď na otázku, čo sa stane, ak osoba nesplní povinnosti, ktoré jej v prípade vypovedania vojny alebo vyhlásenia vojnového stavu vzniknú. Vzhľadom na to, že obrana štátu je veľmi vážna povinnosť, je aj sankcia za jej nesplnenie prísna a pamätá na ňu trestný zákon. V súvislosti so službou v ozbrojených silách môže ísť napríklad o trestný čin marenia spôsobilosti na službu, neplnenia odvodnej povinnosti, obchádzania brannej povinnosti, nenastúpenia v ozbrojených silách a pod.

budem dostávať plat?

Na druhej strane, oproti sankciám za nesplnenie si povinností pri obrane štátu je zaujímavá aj druhá otázka, a to odmena za splnenie si tejto povinnosti. Občanovi počas výkonu mimoriadnej služby patrí hodnostný plat. Tento plat sa ďalej môže zvyšovať za úlohy spojené s vysokou mierou ohrozenia zdravia alebo života. Všetko záleží nielen od hodnosti, ale aj od okolností a náročnosti situácie. Po skončení mimoriadnej služby má občan nárok na príspevok, ktorý sa počíta za každý deň mimoriadnej služby. Tento príspevok sa vypláca aj pozostalým, ak počas mimoriadnej služby prišiel o život.

Zaujímavosťou je, že v súvislosti s výkonom mimoriadnej služby aj poskytovanie dovolenky. Aj keď v čase vojny má dovolenka diametrálne iný význam, ako v čase mieru, tak nárok na ňu vzniká. Rozsah dovolenky je 18 kalendárnych dníza kalendárny rok. Vojak si ju však môže vybrať najskôr po uplynutí 90 kalendárnych dní od nástupu na výkon mimoriadnej služby. Ak mu zomrela blízka osoba alebo ak ho postihnú následky mimoriadnej udalosti, ktoré podstatne ovplyvnia život jeho rodiny, môže dostať mimoriadnu dovolenku tri dni. Ak si to však plnenie úloh v období krízovej situácie vyžaduje, možno občana z dovolenky odvolať.

realita verzus želanie

Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu bol kreovaný v roku 2002. Novelizovaný bol za 20 rokov celkovo päťkrát, pričom k najzásadnejším zmenám  došlo v roku 2020 v súvislosti s pandémiou covid-19. Ako každý zákon, aj tento sa formuje praxou. Osemnásť rokov od jeho prijatia niektorí ani nevedeli, že existuje. V roku 2020 sme zistili, že nie je dokonalý a mnohé situácie nerieši. V tejto súvislosti možno vysloviť želanie, aby tento zákon, ako aj ostatné s ním súvisiace, znovu zapadli prachom a nemuseli sme ich opäť testovať v krutej realite.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite