Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zmeny v rámci exekučných zrážok zo mzdy

.ján Grman, Advokátska kancelária Lysina – Roško & Partners, s. r. o. .jozef Botka .promotion .promotion

Exekúcia zrážkami zo mzdy a iných príjmov patrí popri exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke medzi najčastejšie používané spôsoby výkonu exekúcie. Tieto dva spôsoby exekúcie patria medzi najmenej invazívne spôsoby výkonu exekúcie, ktoré do práv povinného zasahujú prakticky najmenej.

Zmeny v rámci exekučných zrážok zo mzdy FREEPIK Aktuálna právna úprava spôsobuje, že sa povinný radšej nezamestná alebo vykonáva prácu nelegálne.

aká je súčasná právna úprava

V rámci exekúcie zrážkami zo mzdy a iných príjmov platí dobre známy tzv. tretinový systém. V zmysle ustanovení Exekučného poriadku, upravujúcich exekúciu zrážkami zo mzdy, možno z čistej mzdy, ktorá zostáva povinnému po odpočítaní základnej sumy, zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného, ktorá sa považuje za neprednostnú, len jednu tretinu, pričom na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny. Podľa aktuálne platného nariadenia vlády č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia sa za základnú sumu, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, považuje suma vo výške 100 percent zo životného minima, čo v súčasnosti predstavuje sumu 218,06 eura.  Základná suma sa v prípade, ak má povinný manželku alebo dieťa, navyšuje o 25 percent zo životného minima, čo v súčasnosti predstavuje 54,51 eura za každého. Ak je ale povinný poberateľom dôchodku, tak ide o sumu 50 percent životného minima, čo v súčasnosti predstavuje 109,03 eura. Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 150 percent životného minima, t.j. v súčasnosti vo výške 327,09 eura. Z uvedeného vyplýva, že zrážka bez obmedzenia sa vykoná až pri čistej mzde nad 545,15 eura.

aké zmeny sa navrhujú 

Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo dňa 9. 7. 2021 do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely nariadenia vlády, ktorým sa má výpočet zrážok zo mzdy v rámci exekúcie zmeniť, a to konkrétne výška základnej sumy, ktorú v rámci výkonu rozhodnutia nie je možné povinnému zraziť z jeho mesačnej mzdy, a tiež sumy, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia. Táto iniciatíva a predloženie legislatívneho návrhu vychádzajú podľa ministerstva z Programového vyhlásenia vlády SR.

Súčasná právna úprava, podľa názoru ministerstva, nezohľadňuje výšku mzdy povinného tak, aby základná suma proporcionálne rástla s ohľadom na výšku jeho mzdy. Problematická má byť aj zrážka bez obmedzenia, pretože zostávajúca časť mzdy, ktorá ostáva povinnému, nezohľadňuje vysoký rast životných nákladov, vplyv pandémie covid-19 a má negatívne dopady na nízkopríjmové domácnosti ohrozené chudobou, pričom nezohľadňuje ani výšku čistej mzdy povinného tak, aby suma, ktorá ostáva povinnému po vykonaní zrážky zo mzdy, zabezpečovala dostatočné zdroje na zachovanie dôstojných životných podmienok a uspokojovanie potrieb rodiny. Aktuálna právna úprava spôsobuje stav, keď sa povinný radšej nezamestná alebo vykonáva prácu mimo legálneho trhu práce.

Z uvedených dôvodov predložený návrh novelizácie nariadenia vlády počíta pri neprednostnej pohľadávke so zvýšením základnej sumy zo 100 percent na 140 percent životného minima, čo by v súčasnosti predstavovalo sumu 305,28 eura a so zvýšením tohto zákonného limitu vo vzťahu k osobám, ktorým povinný poskytuje výživné na 25 percent zo 140 percent životného minima, čo by v súčasnosti predstavovalo sumu 76,32 eura. Uvedené navýšenie má vo vzťahu k manželovi platiť len za predpokladu, že manžel povinného nemá samostatný príjem alebo manželov samostatný príjem nedosiahne 80 percent priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR, t.j. 906,40 eura. K najzásadnejšej navrhovanej zmene má však dôjsť zvýšením sumy, od ktorej sa zvyšok čistej mzdy zráža bez obmedzenia. 

„Je otázne, či v prípade schválenia návrhu nedôjde k zhoršeniu vymáhateľnosti pohľadávok veriteľov.“

Táto suma sa z úrovne 150 percent zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu, platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t.j. 327,09 eura zvyšuje na 80 percent priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR za predchádzajúci kalendárny rok. Zrážka bez obmedzenia by sa mala podľa predloženého návrhu vykonať až pri čistej mzde nad 1 211,68 eura. 

Navrhovaná zmena má podľa ministerstva primárne motivovať povinných zamestnať sa a následne uspokojiť pohľadávky veriteľov s tým, že povinnému zostanú príjmy v dostatočnom rozsahu na zachovanie dôstojného života a zabezpečovania potrieb rodiny. Zmena má sekundárne prispieť aj k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky oprávneného, ktorá by inak bola nedobytná z dôvodu, že povinný sa nechce zamestnať práve z obavy vysokých exekučných zrážok.

možné nedostatky navrhovaných zmien

Predložený návrh na zmenu nariadenia sa v rámci medzirezortného pripomienkového konania stretol s určitou nevôľou, takže proti nemu bolo vznesených mnoho pripomienok. K možným nedostatkom, resp. k aplikačným problémom navrhovanej právnej úpravy, patria najmä nasledujúce skutočnosti. 

Sumu priemernej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok zverejňuje Štatistický úrad SR spravidla v marci nasledujúceho kalendárneho roka. To znamená, že v období od 1. januára do dňa zverejnenia sumy priemernej mzdy za predchádzajúci kalendárny rok nebude možné určiť výšku sumy, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia. Viazaním výpočtu zrážok zo mzdy na tento ukazovateľ vyvolá nutnosť dvakrát do roka nastavovať systém exekučných zrážok. Pri ponechaní väzby iba na životné minimum, ako je to v súčasnosti, by zostal princíp nastavovania exekučných zrážok raz ročne pri zmene životného minima k 1. júlu príslušného kalendárneho roka.

Z predloženého návrhu nie je zrejmý a absentuje spôsob dokladovania výšky príjmu manžela povinného ako spoluposudzovanej osoby, označenie osoby oprávnenej požadovať preukazovanie príjmu, frekvenciu dokladovania príjmu a k akému termínu v danom mesiaci. Návrh nezveruje zamestnávateľovi zákonné oprávnenie zisťovať príjem manžela povinného, ktorého príjem sa môže meniť, prípadne môže byť zamestnaný v zahraničí. Navrhovaná zmena môže preto priniesť zvýšenú administratívnu záťaž spojenú s dokladovaním výšky príjmu manžela povinného a s jeho pravidelným monitorovaním a prepočítavaním. Problematické môže byť aj vykonávanie zrážok z dôchodkov, keď sa má spoluposudzovať príjem manžela povinného, ktorý poberá dôchodok, keďže dôchodky sa vyplácajú na mesačné obdobie vopred, zatiaľ čo mesačný príjem manžela v nasledujúci mesiac.

Je otázne, či v prípade schválenia návrhu nedôjde k zhoršeniu vymáhateľnosti pohľadávok veriteľov, a teda či nebudú v dôsledku toho zrážky zo mzdy neprednostných pohľadávok nízke alebo nebude možné vykonať zrážky vôbec. V podobnom duchu sa uskutočnili zmeny aj v Českej republike, ale doposiaľ neexistujú dostupné údaje z ČR o tom, že by sa povinní po zvýšení nepostihnuteľnej sumy a sumy, ktorá sa zráža bez obmedzenia, zamestnali alebo že by prijali vyšší príjem u zamestnávateľa.

Na možné nedostatky návrhu, prípadné komplikácie ohľadom jeho vykonateľnosti v praxi, upozornila vo vznesených pripomienkach v rámci medzirezortného pripomienkového konania Slovenská komora exekútorov, Národná banka Slovenska a mnohé ďalšie subjekty.

Každá legislatívna zmena by mala byť výsledkom riadneho legislatívneho procesu vychádzajúceho z odbornej diskusie a relevantných analýz. Dopady prípadnej novely nielen na veriteľov, ale aj na samotných dlžníkov, sú otázne. Takto navrhovaná zmena môže mať potenciál negatívneho vplyvu na vymožiteľnosť pohľadávok, pretože sa predĺži čas ich splácania. Návrh v predloženom znení napriek pozitívne zamýšľanému cieľu môže, naopak, otvárať dvere mysleniu ľudí neplniť si svoje záväzky a viac sa zadlžovať, čím sa môže dosiahnuť pravý opak toho, čo svojím zámerom sleduje predkladateľ. 

Vzhľadom na skutočnosť, že plánovaný termín nadobudnutia účinnosti návrhu, t.j. 1. 9. 2021, už uplynul a na jeho schválenie doposiaľ nedošlo, pričom súčasne zazneli v rámci medzirezortného pripomienkového konania požiadavky na odloženie návrhu a na jeho prepracovanie po kvalitatívnej stránke, ako aj prehodnotenie jeho zmyslu, či dokonca požiadavku na úplné stiahnutie, je otázne, v akej podobe a či vôbec dôjde k schváleniu predloženého návrhu. Na schválenie návrhu a jeho finálne znenie si tak ešte budeme musieť počkať.  

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite