efektivita v znižovaní spotreby
Európa síce vyrobí zelenú elektrinu s nízkymi či takmer nulovými emisiami, no spotreba elektriny je oveľa vyššia, a tak všetky obnoviteľné zdroje elektriny vyrobenej v rámci EÚ nestačia. EÚ preto nie je ani energeticky samostatná, ani zelená. Elektrina sa buď dováža z okolitých krajín, alebo sa vyrába v zdrojoch, ktoré zaťažujú naše životné prostredie vysokou produkciou CO2. Pre energeticky samostatnú, a tým aj bezpečnú Európu má preto veľký význam projektovanie spotreby a šetrenie energiami.
Nemyslí sa tým ale šetrenie energiami v zmysle uskromňovania sa. Na mieste je znižovanie spotreby energií ako riadené systémové opatrenia podporené legislatívou a zahrnuté do rôznych schém finančnej podpory ich realizácie. Napríklad stavebné opatrenia na zamedzenie únikov tepla, výmena starých spotrebičov za energeticky menej náročné či výstavba zelených zdrojov elektriny alebo tepla priamo v mieste ich spotreby. Pri výrobných prevádzkach, priemysle alebo službách je potrebné hovoriť rovnako aj o projektovaní spotreby, čo úzko súvisí s plánovaním samotnej prevádzky a výroby.
nová smernica prináša zásadné zmeny
Tento rok bola Európskym parlamentom a Radou EÚ prijatá nová smernica o energetickej efektívnosti (Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1791 z 13. septembra 2023 o energetickej efektívnosti a o zmene nariadenia (EÚ) 2023/955). Kvalitnú legislatívu na úrovni EÚ máme teda na stole, hoci bude potrebné preniesť praktické skúsenosti späť do normotvorby. Tento zásadný dokument sa však takmer úplne vyhol pozornosti odbornej energetickej verejnosti. Možno z dôvodu klasickej dvojročnej lehoty pre implementáciu všetkých nových opatrení, cieľov a požiadaviek. Alebo možno pre akútnejšie problémy v energetike.
Naposledy EÚ definovala svoje ciele v rámci energetickej efektívnosti a dekarbonizácie v roku 2018. Odvtedy sa ich však podarilo celoeurópsky naplniť približne na polovicu. Toto je problém nielen z dôvodu pomalého trendu znižovania emisií CO2, ale tiež pre zvyšujúce sa náklady pre energetických spotrebiteľov a nižšiu konkurencieschopnosť európskej ekonomiky.
Musíme však zdôrazniť, že nová smernica o energetickej efektívnosti prináša pre všetky členské štáty, ale aj súkromné osoby podnikajúce alebo žijúce v EÚ pomerne jasne definované hodnoty a ukazovatele na znižovanie emisií ako aj prísne termíny na ich dosiahnutie. Najbližším termínom je rok 2027, do ktorého musia všetky existujúce budovy verejného sektora, ale aj všetky nové budovy spĺňať stanovené požiadavky na nižšie emisie.
Okrem prísnych termínov a jednoznačne určených hodnôt znižovania skleníkových plynov či energetických úspor sa výzvou jednoznačne stanú dostatočne motivačné a efektívne schémy finančnej podpory realizácie opatrení energetickej efektívnosti. Pri dlhotrvajúcom vojnovom konflikte na Ukrajine, infláciou zaťažených peňaženkách jednotlivcov či firiem a krvácajúcom štátnom rozpočte bude skutočne náročné túto výzvu vôbec prijať, nie to sa s ňou energeticky efektívne popasovať.
služby GES – zmeškaná šanca?
Predstavme si väčšiu obec alebo menšie mesto, ktoré prevádzkuje škôlku, školu, knižnicu a možno aj nejaké športovisko. Všetky budovy týchto prevádzok by potrebovali minimálne zateplenie a výmenu okien. Za kúrenie v týchto budovách samospráva dlhodobo hradí príliš vysoké sumy. Rozpočet samosprávy ju však nepustí do žiadnej vlastnej investície ani úspešnej žiadosti o úver. A presne na tomto mieste nastupujú garantované energetické služby alebo tzv. GES.
Odborná firma zanalyzuje situáciu, určí efektívne možnosti zníženia spotreby energií a vypočíta ročné úspory. Bez záťaže pre rozpočet samosprávy zrealizuje všetky opatrenia na obnovu budov samosprávy. Budovy sú zateplené, popod okná už nefúka, solárne panely alebo tepelné čerpadlo sú inštalované na streche či v pivnici. Samospráva už nehradí žiadne vysoké účty za energie. Zrealizované opatrenia prinášajú významné úspory na mesačných nákladoch a z ušetrených financií samospráva hradí odbornej firme úpravy, ktoré boli vykonané. Technické zhodnotenie budov sa stáva vlastníctvom odbornej firmy na dlhšie obdobie, napríklad 10 alebo 15 rokov, pričom samospráva platí za zrealizované opatrenia a poskytnuté služby. Takéto energetické služby môžu okrem samospráv využívať rovnako aj štátne inštitúcie, podnikatelia, tretí sektor alebo iné súkromné osoby.
Kladiete si otázku, prečo túto možnosť samosprávy či súkromný sektor bohato nevyužívajú? Vstupné náklady v rádovo až do 10 % celkovej hodnoty investície nie sú prefinancovateľné zo žiadneho zdroja okrem vlastných prostriedkov beneficienta GES. Do konca tohto roka však na Slovensku pôsobil osobitný fond ELENA, ktorý umožňoval samosprávam za určitých podmienok plne financovať tieto prvotné a vysoké náklady z prostriedkov tohto fondu. Podľa dostupných dát boli prostriedky tohto fondu úspešne a vo veľkom rozsahu čerpané. Ďalším významným problémom je neinformovanosť verejnosti o GES službách ako o možnosti energetického zhodnotenia existujúcich budov. Nemali by sme však dovoliť, aby bol GES zmeškanou šancou na obnovu starších budov, zachovanie prevádzok spoločensky prospešných služieb, znižovanie skleníkových plynov a zmysluplné šetrenie energií. A to najmä v situácii, keď sa stupňujú požiadavky na znižovanie spotreby energií a produkciu CO2.
slovo na záver
Dekarbonizácia posunie európsku spoločnosť, ale i ekonomiku vpred, ak pri realizácii všetkých opatrení budeme mať na zreteli ich hlavné ciele a účel. Efektívne a funkčné schémy prefinancovania nákladov na ich realizáciu alebo ich časti sa stanú zrejme samostatnou a dôležitou témou pre širokú verejnosť.