poznal som ľudí zo židovskej komunity, ktorí pred vojnou vo Varíne žili. V obci, kde sa dnes obyvatelia prechádzajú po ulici pomenovanej po zločincovi Tisovi. 

Tí, ktorí sú s názvom ulice spokojní vedia, že ten človek nesie podiel viny aj na vraždení detí. A my stále čakáme na rozhodnutie súdu o zrušení názvu ulice. Keďže to trvá veľmi dlho, človek sa uisťuje v skutočnosti, že nie všetci v tejto krajine sa dokážu, či chcú vyrovnať s poškvrnenou minulosťou a jasne odsúdiť činy zločinca. Pritom ide o dôležitý krok pri vyrovnaní sa s minulosťou.

Na jednej strane držíme spomienku za obete holokaustu. Na strane druhej trvá príliš dlho, aby príslušné inštitúcie oficiálne a definitívne zakázali názov ulice, ktorá dehonestuje spomienku na tieto obete. Bolo by šľachetným gestom, ak by si to v predvolebnej kampani vzali za svoje aj strany, ktoré sa hlásia k hodnotám demokracie.

Pred rokmi som sa stretol s Rafim Friederom, synovcom rabína Armina Friedera. Ten v čase prenasledovania Židov osobne odovzdal Jozefovi Tisovi memorandum rabínov Slovenska, ktorí prosili najvyššieho predstaviteľa štátu, aby zabránil deportáciám. Neúspešne. Výsledkom boli desiatky tisíce zavraždených ľudí.

Jeho strýko si po Dni zmierenia (najväčší židovský sviatok sprevádzaný prísnym pôstom a modlitbami) v roku 1943 zapísal do denníka: „Zvláštny pocit zaplavil naše srdcia v tieto sväté dni. Bolo to strašné vidieť prázdne miesta v synagóge. Bolo to, akoby mnohí ľudia, ktorí chýbali, kričali nezvučným hlasom a my všetci sme nariekali nad preliatou krvou našich bratov, pretože každé prázdne miesto v lavici bolo pamätníkom. Ten, ktorý chýba, je obeťou.“

Postupne sa stali obeťami aj rabínovi rodičia, manželka a dcéra. Prežili so synom a bratom Emanuelom, ktorý sa v rokoch 1946 až 1949 stal predsedom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Vo svojej funkcii pôsobil do času kým neodišiel do Izraela, kde sa narodil aj Rafi, s ktorým sme navštívili hroby niektorých jeho rodinných príslušníkov.

Pomenovať ulicu po zločincovi znevažuje, zľahčuje tragické dejinné udalosti a vysmieva sa obetiam, preživším a ich rodinám.

martin Korčok je riaditeľom Múzea holokaustu v Seredi

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.