čo Vám však v tejto súvislosti extrémisti nepovedia je, že americký útok na Bratislavu nebol žiadnym útokom na našu samostatnosť. Nebol ani len útokom na hlavné mesto, ako symbol klérofašistického štátu. Aj napriek tomu, že ľudáci vyhlásili vojnu USA a štát kolaboroval s Hitlerom, Američanov začiatkom leta 1944 už slovenská bábková vláda a jej trápny akt vyhlásenia vojny vôbec nezaujímal.
Cieľom bojovej misie amerických bombardérov neboli politické, ale čisto strategické ciele - bratislavská rafinéria APOLLO, dunajský Zimný prístav a strategický železničný most cez Dunaj.
Aj keď sa nám to dnes môže zdať zvláštne, bratislavská rafinéria bola v roku 1944 medzi TOP americkými strategickými cieľmi. Podľa americkej rozviedky totiž v tom čase patrila medzi najväčších producentov ropných produktov, ktoré ešte nacisti mohli využívať pre svoje vojenské úsilie.
Pri americkom nálete bolo v Bratislave zabitých 118 ľudí (z toho 74 zomrelo v rafinérii samotnej) a vyše 580 občanov mesta muselo po nálete vyhľadať lekárske ošetrenie. Obete vojny si nepochybne treba pripomínať. Ale tragické udalosti zo 16. júna 1944 treba vidieť v širších súvislostiach – boli to obete vojny, ktorú vyprovokovalo nacistické Nemecko a jeho kolaboranti, medzi ktorých patril aj ľudácky Slovenský štát.
Článok vyšiel v spolupráci s o.z. Post Bellum www.postbellum.sk
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.