Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Beblavý, Šeliga, Kostolný - už sa to nedá zastaviť

.štefan Hríb .slovensko .diskusia

Slovensko znovu onemelo. Tentoraz nejde o Threemu, ale o nahrávku rozhovoru medzi generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom a Marianom Kočnerom. Hovorili sme o nej so šéfredaktorom Denníka N Matúšom Kostolným, s podpredsedom strany Za ľudí Jurajom Šeligom a lídrom strany Spolu Miroslavom Beblavým.

Beblavý, Šeliga, Kostolný - už sa to nedá zastaviť MAĽBA NATÁLIA LOŽEKOVÁ/NÁMET RÓBERT CSERE

matúš, v Denníku N ste zverejnili nahrávku rozhovoru, o ktorom sa dlho vedelo, že existuje, no do včerajšieho dňa ju nikto nepočul. Čo si pociťoval, keď si si ju prvýkrát vypočul?

Matúš Kostolný: Vedeli sme, že nahrávka existuje a že polícia ju mala niekoľko mesiacov, že je súčasťou vyšetrovania. Vedeli sme tiež, čo na tej nahrávke je a písali sme o tom, no nedá sa pripraviť na jej prvé vypočutie. Je to hrôza. Počúvať dvoch živých ľudí, ako sa rozprávajú týmto spôsobom o fungovaní štátu, o tom, koho zabijú a koho nie, za čo zaplatili a za čo nie a vedieť, že práve v tomto prostredí vznikla objednávka vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, to je niečo, na čo sa nedá pripraviť. Musím povedať, že som už zvyknutý na všeličo, ale toto mnou zamávalo, miestami som dokoncal pocítil strach. 

je v poriadku, že vychádzajú na povrch takéto informácie?

Kostolný: Nie je to v poriadku, no nebude to posledná nahrávka, ktorá sa objaví, nebude to posledný dôkaz, veľa vecí z Threemy ešte nevyšlo von. Vyšetrovatelia majú viac dôkazov a je príde čas, keď sa o nich dozvie verejnosť. Neprejde týždeň, aby sme nezverejnili nejakú šokujúcu informáciu o tom, ako fungoval svet okolo Mariana Kočnera. A nielen okolo neho. Hrozivé na tom je, že sa nerozprávame o minulom storočí a neodhaľujeme archívy tajnej služby po 25 rokoch. Hovoríme o súčasnosti. 

Marian Kočner je vo väzení, ale Dobroslav Trnka je prokurátor na Generálnej prokuratúre. Monika Jankovská bol ešte pred pár týždňami štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti a expresne si pri porušení všetkých pravidiel vybavila to, aby sa stala opäť sudkyňou. Dnes by mohla rozhodovať o ktoromkoľvek z nás a pritom vieme, že jej rozhodnutia z minulosti neboli motivované spravodlivosťou, ale peniazmi alebo vydieraním od Mariana Kočnera.

čo z toho, čo si sa dozvedel, pokladáš za najhrozivejšie?

Kostolný: Do stavu paralýzy ma neprivádza Marian Kočner, Dobroslav Trnka, Monika Jankovská a dokonca ani Jaroslav Haščák. Skôr to, že v tejto krajine sa za posledné roky rozmohol taký korupčný a mafiánsky systém, ktorý prerástol celou štátnou správou. Už teraz vieme, že Monika Jankovská mala okolo seba ďalšie sudkyne a sudcov, ktorých riadila a ktorí boli ochotní pracovať pre Kočnera. 

To isté sa dialo aj na prokuratúre. Každý, kto bolo vo vedení prokuratúry, bol v kontakte s Marianom Kočnerom. Buď musel odstúpiť a vzdať sa svojej pozície, lebo kontakty boli neudržateľné, alebo na tej pozícii stále je a pritom vieme, že v nejakej podobe s chobotnicou Mariana Kočnera prichádzal do kontaktu. 

Všetci čakáme, že vinníci vraždy Jána a Martiny budú potrestaní, no ukazuje sa, že je to všetko oveľa hlbšie prepojené. Buď sa podarí pri vyšetrovaní vraždy ukázať celý zlyhávajúci systém a očistiť prokuratúru, súdy, políciu či politiku od ľudí, ktorí sa do tohto vražedného systému zaplietli, alebo…MAĽBA NATÁLIA LOŽEKOVÁ/NÁMET RÓBERT CSERE

keď si povedal, že pri počúvaní nahrávky si mal strach, bol to strach o krajinu alebo o seba?

Kostolný: Oboje. Keď sa takíto ľudia pohybujú v prostredí, kde bežnou súčasťou debaty je, že tomu prejde guľka hlavou, toho podrežeme, toho zabijeme, tak nie je dôvod si myslieť, že by týmto spôsobom nefungovali aj naďalej.

keď bývalý prezident Kiska hovoril, že žijeme v mafiánskom štáte, tak sa to mnohým nepáčilo a tvrdili, že prezident tak nemá hovoriť o svojej krajine. Z dnešného pohľadu mal pravdu?

Kostolný: Je to presné pomenovanie situácie, v akej sme boli vtedy a v akej sme aj dnes. Debata sa posunula k tomu, že prezident by nemal škaredo rozprávať o svojej krajine a nieto ešte pred zahraničnými hosťami. Vraj je to absolútne nepochopenie fungovania politiky. No úlohou prezidenta nie je robiť PR našej krajine. Pravda, ktorú vie prezident s autoritou a mocou zo svojej pozície pomenovať, je dôležitá. Teraz si to čoraz viac uvedomujem. 

Každý týždeň uverejňujeme nové a nové skutočnosti a odhalenia a zakaždým sa odhalení priami aktéri, ale aj politici, ktorých sa to týka, pokúšajú spochybňovať tieto informácie, novinárov a ich prácu. Je mimoriadne dôležité, že sa nájdu oficiálni predstavitelia krajiny, ktorí povedia, ako to naozaj je. Z toho pohľadu považujeme vyhlásenia Andreja Kisku za veľmi dôležité.

pamätám sa však aj na diskusie o tom, že Fico nie je až taký zlý, že je za európske jadro a pritom sme už tušili o veciach, ktoré teraz vyliezajú na povrch. Po nahrávke a Threeme sa teda pýtam: čo to bola za diskusia?

Kostolný: Z dnešného pohľadu bola absurdná. Nie je to však len Robert Fico, ale mnohí predstavitelia Smeru dnes nesú politickú zodpovednosť za to, že to dospelo až do tohto štádia. Už z tej nahrávky sme sa dozvedeli, že o tom, že existuje nahrávka Gorily, boli informovaní priamo od súčasného generálneho prokurátora pána Čiznára. 

Celá tá hra o tom, že veď nech sa to vyšetrí, veď Fico s tým nemá nič spoločné, lebo ide o kauzu druhej Dzurindovej vlády, bolo jedno veľké klamstvo. Celý čas vedel, že tá nahrávka u niekoho je. Všetky pochybnosti o tom, čo sa v byte na Vazovovej odohrávalo, by mohli byť už dávno vyriešené, keby pán Fico chcel, aby vyšetrené boli. No v niečom tá diskusia predsa len bola dôležitá, lebo bola o našom vzťahu k Európe. 

Akékoľvek spochybnenie Slovenska v Európe ide ruka v ruke s tým, čo robil Kočner a jeho ľudia. Slabé Slovensko bez fungujúcich inštitúcií, vyšetrovateľov a súdov, je ideálnym priestorom pre týchto ľudí. Dnes vieme, že Slovensko to samo nezvláda. Našou poslednou záchranou je, že sme súčasťou EÚ, inak by nás Andrej Danko zobral do Moskvy a Robert Fico s Marianom Kočnerom by nás mafiánsky rozporciovali.

Stále to máme vo vlastných rukách, lebo rozhoduje sa vo voľbách. Tam nám EÚ nijako nemôže pomôcť.

„Zdroj nahrávok nemôžem odhaliť. Ale neboli ukradnuté,“ Kostolný.

Kostolný: Nepochybne, no ukázalo sa, aké je to dôležité. Už po vražde Jána Kuciaka sem dvakrát prišla misia Európskeho parlamentu. Musíme to vyšetriť my, no vieme, že do vyšetrovania sú zapojené aj európske inštitúcie, čo znemožňuje, aby sa to uhralo tak „po slovensky“, pod koberec. 

odkiaľ máte tie nahrávky?

Kostolný: Nahrávky máme od zdroja, ktorý, samozrejme, nemôžem odhaliť, ale je verejne známe, že sú súčasťou spisu vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vyšetrovanie bolo uzavreté. V tomto momente k nim majú prístup desiatky ľudí, obhajcovia Mariana Kočnera, prokurátori. Tie nahrávky neboli ukradnuté.

čo považuješ za najdôležitejšie zistenia z nahrávky Kočner – Trnka?

Kostolný: Prepojenie mafie – keďže Marian Kočner je mafián – na Generálnu prokuratúru. Generálny prokurátor na nahrávke vystupuje ako podriadený Marianovi Kočnerovi. Ak sú veci, ktoré sú na nahrávke, pravdivé, a nie je dôvod tomu neveriť, tak je tam opísaná schéma, ako Marian Kočner s Dobroslavom Trnkom robili spolu finančné operácie. Aby nebol Trnka odhalený, tak mu peniaze uschovával Kočner a platil ho podľa potreby. 

Súčasťou tejto operácie bol Jaroslav Haščák, ktorý bol podľa nahrávky ochotný zaplatiť milión eur, aby znovu zvolili Trnku za generálneho prokurátora. Je to zistenie, že súčasťou ich sveta bola agresivita a násilné riešenie problémov. Pre mňa je najzásadnejším zistením to, že ten človek naďalej pracuje na Generálnej prokuratúre, že to vedeli ľudia z Generálnej prokuratúry, a napriek tomu nič neurobili pre to, aby sa to napravilo. Má to pre mňa jediné vysvetlenie, že im to pripadá normálne alebo sú súčasťou tejto operácie. 

súčasný generálny prokurátor Jaroslav Čiznár podľa týchto nahrávok vedel aj o nahrávke Gorila. Vypočul si ju a bol za vtedajším predsedom vlády Robertom Ficom s oznámením, že taká nahrávka existuje. Hovoríme o generálnom prokurátorovi členskej krajiny EÚ. To je v rozpore so všetkým európskym a civilizovaným. Potrebujeme ďalší štrajk, aby táto krajina mala normálneho generálneho prokurátora?

Kostolný: Ak nedôjde k zásadnej zmene vo vláde a v parlamente, ak voľby nerozhodnutú o tom, že s tým treba niečo urobiť, tak sa toho veľa neudeje. Je pravda, že po vražde Jána a Martiny musel odstúpiť Robert Fico. Už táto drobná zmena, že nie je premiérom, že Robert Kaliňák nie je ministrom vnútra, a že Tibor Gašpar už nie je policajným prezidentom, je náznakom, že sa začali nejaké veci hýbať.

MAĽBA NATÁLIA LOŽEKOVÁ/NÁMET RÓBERT CSERE

čo by sa stalo, keby ostali pri moci?

Kostolný: Som presvedčený, že veľkú časť vecí by sme sa nedozvedeli, ani to, akým smerom sa uberalo vyšetrovanie. Už tieto drobné zmeny viedli k tomu, že sa dnes odhaľujú ďalšie a ďalšie informácie. A závažnosť tých informácií je taká veľká, že sa to už nedá zastaviť. Myslím si, že tu musí nastať zásadný zlom, lebo je to ešte horšie, než si povedal. Treba si to znova opakovať. Za vlády Ivety Radičovej navrhol na post generálneho prokurátora Dobroslava Trnku najprv pán Janiš z SDKÚ, potom pri opakovanej voľbe Mojmír Mamojka zo Smeru, dnes ústavný sudca. Monika Jankovská bola donedávna štátnou tajomníčkou na Ministerstve spravodlivosti. Kto by mal teraz konať? Ministrom spravodlivosti je Gábor Gál.

ale ten nič nerobí.

Kostolný: Keď sa pozrieme, ako koná, tak je to veľmi podobné ako v prípade Jaromíra Čižnára. Obaja hovoria o tom, že treba to a to urobiť, ale nemáme možnosti. V prípade Gábora Gála to pani Dubovcová, bývalá ombudsmanka a sudkyňa, pomenovala jasne: že sa to dá. Všetci rešpektujeme, že súčasťou právneho štátu je prezumpcia neviny. Títo ľudia nie sú odsúdení a momentálne ani obvinení, ale nevidím nijakú snahu, že by to niekto poctivo vyšetril bez toho, aby bol súčasťou toho problému. Ani pán Čižnár nerobí všetko, čo by mal robiť, a nielen v prípade včerajšej nahrávky. 

O tom, že pán Trnka je problematická osoba, ktorá mala blízko k pánovi Kočnerovi, sa vie roky. To, že ho čakal pán Kočner so šampanským v ruke na Generálnej prokuratúre, lebo veril, že bude znovuzvolený za generálneho prokurátora, takisto vieme všetci. Tie možnosti, ktoré majú, nie sú vôbec vyčerpané. Problém je, že po tom všetkom sa nedá veriť tomu, že tento štát funguje. 

Znova a znova vidíme, že vyšetrovanie vraždy vedie k tomu, že sa veci pohýňajú dobrým smerom a že sa odhaľujú nové skutočnosti a zdá sa, že v polícii sú dobrí ľudia, ktorí odvádzajú dobrú robotu. Túto nahrávku má polícia niekoľko mesiacov. Jej zverejnenie urýchlilo vývoj, no pýtam sa, nemal by byť Dobroslav Trnka už dávno vyšetrovaný? Monike Jankovskej zobrala polícia mobilný telefón a spolu s ním aj ostatným sudkyniam, sudcovi a prokurátorovi, no odvtedy prešiel mesiac. Nemala by sa udiať aj nejaká činnosť v tejto veci?

možno sa deje.

Kostolný: Možno, ale my o tom nevieme, a to je problém. Predstavitelia týchto inštitúcií stratili dôveru, lebo sa ukázalo, ako často hlboko zlyhali. A možno konajú a všetko bude v poriadu. Som z toho mierne nervózny. Majú to byť naozaj novinári, kto tu rieši tieto problémy?

„Kedy, ak nie teraz, po tom všetkom, by malo dôjsť na zásadnú zmenu?“ Kostolný.

ešte jedna zaujímavosť z nahrávky. Milión eur dal šéf Penty a milión Kočner, aby bol Trnka zvolený druhýkrát za generálneho prokurátora. Niekomu na tom veľmi záležalo, minimálne týmto dvom. Vyplýva z toho, že z vtedajšej vládnej koalície potrebovali kúpiť poslancov, aby bol Trnka zvolený. Vtedajšia opozícia bola celá za Trnku, tých ani nebolo treba kupovať. O čom to hovorí?

Kostolný: To, čo poviem, bude znieť veľmi banálne: Ukazuje sa, že Smer, vtedy opozičná a potom vládna sila, pracoval v zhode s ľuďmi, medzi akých patril aj Marian Kočner. Vieme o tom, že viacerí predstavitelia Smeru boli v priateľskom vzťahu s Marianom Kočnerom, chodili spolu na Donovaly a podobne. Vieme, že pán Fico bol susedom pána Kočnera u pána Bašternáka. Vieme o tom, že mali spoločných známych a zrejme aj spoločné záujmy. 

na nahrávke sa hovorí o zabíjaní a podrezávaní. Každý človek si položí otázku, či sú to len silné reči alebo reálny opis situácie. Kočner hovorí, oni ťa zabijú, a Trnka nato, ja viem. To mysleli vážne?

Kostolný: Nebol som súčasťou ich sveta, neviem to posúdiť, no keby sa o tom bavili pred vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, asi by som bol ten, kto by hovoril: „Pokoj, to ešte neznamená, že to naozaj aj takto myslia.“ Teraz viem, že sa to deje. Stávalo sa to aj v minulosti. Boli tu vraždy podnikateľov, primátorov a nikdy neboli vyšetrené, pretože to bola operácia jednej veľkej skupiny. V tomto momente to musíme brať úplne vážne. Prinajmenšom v rovine vyhrážania sa to bolo súčasťou ich fungovania. Vieme predsa, že vyhrážanie nemá zmysel, kým to obe strany neberú vážne.

z nahrávky vyplýva viacero podozrení na trestné činy. Za posledný rok sme svedkami množstva dôkazov, že sa tu diali trestné činy v réžii štátu. Keď to takto počúvame týždeň čo týždeň, čo to spôsobuje? Sme stále odhodlaní zmeniť túto krajinu, alebo to vyvoláva otupenie a rezignáciu? Aký to má na teba vplyv?

Kostolný: Vedomie, že to nemôžeme takto nechať. Priznávam, som v inej pozícii ako čitateľ našich novín. Súčasťou mojej práce je pomenúvať to, čo sa okolo nás deje. Nemôžeme si povedať, že už je toho dosť, lebo to tak je. Keď sa na teba valia stále nové informácie, tak je toho priveľa. Nemôžeme si povedať, že toto nedáme, že už sa nám nechce. Akékoľvek kalkulovanie, či niečo zverejníme, alebo nie, aj keby sme boli presvedčení, že to robíme s dobrým úmyslom, nie je správna cesta. Môžem sa len domnievať, že obe tvoje odpovede sú pravdivé. 

Z prieskumov verejnej mienky vieme, že 50 percent ľudí je vnímavých na tieto informácie. Týka sa to správ z Threemy. Je to svetový jav, nielen slovenská špecialita, že spoločnosti sa delia na polovice, v jednej krajine sú dve krajiny, tak je to aj tu. Je tu polovica krajiny, ktorej na tom záleží, môžu mať toho miestami aj dosť, ale v princípe chápu, že sa musí niečo zmeniť, inak to nebude dobré. No je tu aj druhá polovica, ktorá rezignovala alebo nejaví záujem o to, čo sa okolo nás deje. 

Ekonomicky sa nám posledné roky darí, máme prácu, vieme sa postarať o rodinu, tak čo nás do toho. A potom je tu ešte časť, ktorá je zaslepená a zmanipulovaná. Ale opakujem, nie je to špecifikum Slovenska. V roku 1998, keď vychádzali strašné informácie o únose, vražde a privatizácii, sme sa však ako krajina s týmto obrovským problémom vyrovnali a poslali Mečiara preč. 

MAĽBA NATÁLIA LOŽEKOVÁ/NÁMET RÓBERT CSERE

v roku 2020 budeme stáť pred rovnakou križovatkou. Máš nádej, že sa s tým opäť vyrovnáme?

Kostolný: Mám. Keby som ju nemal, už tu nie som. Je to naozaj zlé. Keby som nemal nádej, že sa to zlepší, tak nevidím dôvod, prečo by som to mal robiť. Nie je to ľahké a samozrejmé, ale rok 1998 je jasný príklad toho, keď sa ukázalo, že v zlomových situáciách je tu väčšina, ktorej záleží na tom, čo sa okolo nej deje. Verím, že za pár rokov sme sa niekam posunuli, aj keď to prieskumy verejnej mienky nenaznačujú. Otočím však tvoju otázku: Kedy, ak nie teraz, po tom všetkom, čo sme sa za posledný rok a pol dozvedeli, by malo dôjsť na zásadnú zmenu? 

Nemyslím tým len to, že sa zmení vláda, hovoríme o tom, že musí dôjsť na zásadné hĺbkové prehodnotenie toho, ako funguje štát. Jednou z vecí, ktorá sa v roku 1998 stala, bolo, že sa nám až tak nedarilo pomenovať spôsob fungovania mečiarovských vlád. Pamätáme si na čierne knihy, po ktorých zostalo prázdno, pretože nemali ďalší efekt. Vieme, že po ôsmich rokoch ľudia, ktorí boli reprezentantmi zmeny, boli pripravení ísť s Mečiarom opäť do vlády. Predtým sme si mohli myslieť, že to bol konkrétne Mečiar a Lexa, ktorí uniesli tento štát, no keď ich vymeníme, inštitúcie majú šancu fungovať. Dnes to tak nie je. 

Nie je to len o Ficovi, Kaliňákovi a Gašparovi, ale ponára sa to hlbšie dovnútra. Keď nedôjde na systémové zmeny a keď nebudeme schopní odhaliť všetkých, ktorí sa na tom podieľali, či dobrovoľne za peniaze alebo pod tlakom, budeme v obrovskom probléme, pretože nebudeme schopní vyšetriť ani to, či kolega-policajt sediaci vedľa mňa v kancelárii nie je toho súčasťou. 

miro Beblavý, Juraj Šeliga, počúvali ste Matúša. Dozvedeli sme sa, že situácia je taká závažná, že už nestačí vymeniť len tých najvyšších, ale treba ísť aj do hĺbky. Čo si vy myslíte o samotnej nahrávke?

Juraj Šeliga: Je to ako pozerať film o Al Caponem v slovenskej realite. Hovoril som si, ako hlboko to ešte ide? Keď vychádzala Threema, hovoril som si, že už to nemôže byť horšie, no keď počúvam, koho treba dať zabiť, je to šialené. 

Miroslav Beblavý: Keby to Denník N pustil deň pred vraždou Jána Kuciaka, bol by som šokovaný, no musím sa priznať, že po dvoch rokoch ma to už nešokuje. Absolútne to zapadá do systému, o ktorom vieme. Po Kuciakovej vražde sa naplnil najhorší spomedzi možných scenárov. 

„Podľa nahrávky som narátal osemnásť možných trestných činov,“ Šeliga.

peter Zajac mi raz povedal, že keď píšeš o politike, je to v skutočnosti horšie, než si myslíš. Potvrdzuje sa to. Táto nahrávka hovorí o viacerých veciach, týka sa voľby generálneho prokurátora, na ktorú Jaroslav Haščák  a Marian Kočner dali po milión eur niekomu z vtedajšej vládnej koalície, aby bol Dobroslav Trnka zvolený za prokurátora. Dodnes nevieme, kto bol predmetom tohto štedrého úplatku. Miro, ty si bol vtedy poslanec SDKÚ, ale vraj sa nikoho z tvojej strany nepodarilo uplatiť. Vyplýva z toho, že išlo o poslancov z Mosta?

Beblavý: Vždy som pripúšťal, že mohol byť kúpený aj niekto z mojich exkolegov. Nechcel som na nikoho ukazovať prstom, pretože som nemal nijaké informácie, len klebety. Ale uľavilo sa mi, že sa na nahrávke potvrdilo, že to asi neboli moji kolegovia. No myslím si, že vo vtedajšom Poslaneckom klube Mosta bolo najviac ľudí, s ktorými sa Kočner s Haščákom vedeli rozprávať o peniazoch. 

prečo tvoj kolega Janiš navrhol za tejto situácie Trnku za generálneho prokurátora?

Beblavý: Bol som vtedy novým poslancom, len šesť týždňov v parlamente. Vtedy Trnka ešte nebol tým, kým je dnes, ale bolo to meno, ktoré by som nikdy nenavrhol. No nevedel som prečítať, či je to jeho osobná iniciatíva. Vtedy za mnou prišla Jana Dubovcová z SDKÚ, že chce navrhnúť prokurátora Hrivňáka z Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý je všeobecne rešpektovaný. Hoci mi to nepovedala, chcela tým dať najavo, že toto nie je náš názor. Priznám, že som mal z toho stres, lebo som nevedel, či vstupujem do nejakej politickej hry, kde je všetko dohodnuté, ale podpísal som Hrivňáka a preto dnes poviem úprimne, že mám čisté svedomie. Trnka potom prišiel na poslanecký klub a vystupoval arogantne, neodpovedal na otázky.

rozprávali ste sa o tom na poslaneckom klube?

Beblavý: Keď na ten klub prišlo, zrazu celý klub zmenil názor a podporil Dubovcovú. A Trnka bol zrazu irelevantný. Bol som spokojný, že sa nám to podarilo vybojovať. 

ďalšia neuveriteľná vec je, že Kočner spravoval Trnkove peniaze, aby na to nikto neprišiel. Hovoríme o stave krajiny, kde generálny prokurátor má u Kočnera súkromnú banku, kde si ukladá peniaze, ktoré dostal za nejaké rozhodnutia. Čo táto informácia vo vás vyvoláva?

Šeliga: Ukazuje, ako veľmi je systém skorumpovaný. Posledný rok a pol sa vyplavuje priveľa špiny. Sedel som nad tým a rozmýšľal, koľko trestných činov sa podľa nahrávky mohlo stať. Narátal som ich osemnásť. Koľko ľudí tam je? Od starostu dediny cez šéfa finančnej skupiny až po prokurátorov. Hĺbka je šialená. Prišli sme do fázy, že ak sa po voľbách podarí zostaviť dobrú vládu, musí byť zriadená komisia, ktorá sa pozrie na toto obdobie a vyšetrí, čo sa na polícii, prokuratúre a súdoch dialo. Znie to, akoby sme prechádzali nejakým tranzitným obdobím, ako keď sa lámal komunizmus a začínala sa demokracia. 

Je dôležité, aby sa s tým verejnosť a štát vyrovnali. Máme 30 rokov od Nežnej revolúcie a my tu musíme zriaďovať nejakú komisiu. Špeciálne v justícii je rakovina tak brutálne prerastená, že to nepôjde inak. Trnka a jemu podobní tento systém tak veľmi skrivili, že ešte nevieme, čo všetko ešte vypláva na povrch. Stále nevieme, aká časť prokuratúry, polície a súdov je naďalej v područí Smeru. Videli sme však, čo sa dialo po vražde Jána a Martiny, keď policajti dostali voľné ruky. 

MAĽBA NATÁLIA LOŽEKOVÁ/NÁMET RÓBERT CSERE

miro, čo hovoríš na to, že Kočner spravoval peniaze generálneho prokurátora?

Beblavý: Zlyhali všetky spoločensko-politické mechanizmy, ktoré majú eliminovať nevhodných kandidátov. Keď sa pozrieme späť, Dobroslav Trnka nie je nijaký múdry a talentovaný prokurátor, ktorého v istom momente zlomia. Z nahrávky je jasné, že ten jeho prístup k spravodlivosti je dlhoročne nemenný. Neurobil obrat o 180 stupňov, len ten obrovský úrad ho posunul k vyšším sumám a bezohľadnejším aktom. Zlyháva nám výber ľudí do najvyšších funkcií. Okrem potreby vymeniť top ľudí treba otvoriť diskusiu o tom, či je dobré mať všetko v jednom vajíčku. 

Generálny prokurátor je dnes pánom celého systému a keď si ho kúpite, máte do veľkej miery kúpený aj celý systém. Krásny príklad je ten, že Kočner mal uňho schovanú nahrávku, pretože do jeho systému sa nemôže nikto dostať. Dnes máme iný systém: keď sa prokurátor znepáči generálnemu prokurátorovi, je po ňom. Musíme ich viac ochrániť. Musíme, aby prokurátor vedel, že keď pôjde tvrdo po niečom, nie je ho možné odstaviť, ako sa dá dnes.

obaja ste opoziční politici, ktorí majú ambíciu vyhrať voľby a máte od spoločnosti jasné zadanie. Čo je to za zadanie?

Šeliga: Vrátiť Slovensko všetkým ľuďom. Nie je to len slogan, má to viacero vrstiev. Treba pravdivo pomenovať, čo sa tu stalo, kto za tým je a aké to má dôsledky. Haščák, Trnka, Kočner – toto oproti nám stojí, títo ľudia sa snažili ukradnúť našu krajinu, časť ľudí ako pán Kočner je za objednávkou vraždy. Potom treba na základe spravodlivého súdu potrestať ľudí, ktorí to spáchali a medzitým pripravovať opatrenia, aby sa také veci neopakovali. 

Ako právnik sa zastanem našich zákonov a nášho právneho poriadku, že sme občas v zúfalej situácii. V zákone je napísané, ako to má byť, no politici, ktorí sú pri moci, ako Gábor Gál alebo generálny prokurátor Jaroslav Čižnár, či dokonca aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, zákony totálne ignorujú. Novelizujeme zákony, aby sme predišli ďalším zlyhaniam, ako pre prváčikov na základnej škole. Zákony sú napísané bez toho, aby sme ich museli novelizovať. 

Musí dôjsť k zmene politickej kultúry: politika je služba, vychádza zospodu, politik má reprezentovať nejakú komunitu, jeho práca má byť súčasťou nápadov, ktoré reflektujú, čo sa v spoločnosti deje. Nie som naivný, vidím, kto oproti nám stojí, ako sa budú títo ľudia brániť a čím bližšie budú voľby, tým to bude s nimi ťažšie. Najdôležitejšou úlohou novej vlády okrem všetkých očistných procesov, aby páchatelia týchto svinstiev boli postavení pred súd, bude nastoliť nový typ politickej kultúry, ktorá nie je o egu a nie je a priori o moci, hoci moc sama osebe nie je zlá. 

matúš povedal, že po vypočutí nahrávky Kočner – Trnka pocítil strach o krajinu a o seba. Máš strach?

Šeliga: Nemám strach v tom zmysle, že by som sa bál o seba. Mám obavu, že my politici demokratickej opozície neurobíme všetko preto, aby sme vyhrali voľby. 

„Nemám strach o fyzickú likvidáciu, aj keď viem, že sa to môže stať,“ Beblavý.

miro?

Beblavý: Nemám strach o fyzickú likvidáciu, no po vražde viem, že sa to stať môže. Myslím si však, že si to už nikto nedovolí. Reakcia ľudí dala jasne najavo, že táto krajina nie je Rusko. Skôr nás čakajú pokusy o fyzickú likvidáciu, očierňovanie či zastrašovanie. Je to ťažké vydržať, lebo to môže ísť až k vašej rodine. 

K tomu, čo povedal Juraj, by som dodal, že som sa istý čas venoval štúdiu krajín, ktoré boli v podobnej situácii ako Južná Kórea, Rumunsko a Taliansko. Sú to krajiny s vysokou mierou korupcie a prepojenia politikov s biznismenmi. Sú to krajiny, kde sa vo veľkej miere zatváralo. Zaujímalo ma, prečo sa to podarilo a k čomu to viedlo. Treba povedať, že to neviedlo k skutočnej zmene v spoločnosti.

ako to?

Beblavý: V Taliansku sa po škandále zo začiatku 90. rokov rozpadli celé politické strany, zavreli desiatky ľudí. Viac sa už nedá, no o tri roky vyhral Berlusconi voľby a trend pokračoval podobným spôsobom. Vyznávam anglické never again. Nielenže Fico tu už nesmie byť, ale že sa už tretíkrát nemôžeme dostať do toho istého problému, že tu bol Mečiar, Fico a potom príde niekto ďalší, ktorý stvorí podobný systém. Čo musíme urobiť, aby sa takýto únos štátu už nestal? 

Ako mi vyplynulo zo štúdií, ak sa to má zmeniť, musíme ísť do politicko-ekonomického podhubia. Penta je tá najviditeľnejšia. Je namočená v Gorile, Haščák to schytáva, je najbohatším oligarchom na Slovensku, no nie je to len o Pente, ale aj o J&T a o všetkých ďalších pseudoskupinách, ako Slavia Capital, ktoré žijú z toho, že majú moc a prepojenia na politikov či médiá. Využívajú to na to, aby vyťahovali peniaze cez nejaké regulácie alebo zákazky a neustále bohatnú. 

Problém pre nás nie je len o tom, že cicajú naše peniaze, ale oni musia takto deformovať politiku, aby to pre nich bolo výhodné. Medzi Haščákom, Kočnerom a Trnkom je pevná linka. Nie sú to dva svety. Ak je taký svet, kde je možné takto to točiť, potom je aj svet, kde „malý podvodníček“ ako Kočner môže hýbať s generálnym prokurátorom.

ale čo s tým môžeme spraviť?

Beblavý: Veľká otázka je, aké budú opatrenia, ako hlboko sme ochotní ísť, aby sa to zmenilo. Vymyká sa to z uvažovania, na aké sme boli zvyknutí. Poviem príklad. Dnes chce každý oligarcha mať vlastné médium alebo, ako povedal pán Dospiva z Penty, „atómový kufrík“, aby si naňho netrúfli. Je namieste otázka, a platí to aj pre Českú republiku, či by malo byť prijateľné, že niekto, kto vo veľkom obchoduje so štátom, má vlastniť médiá. Je to legitímna otázka. 

Nie som priateľ regulácií, ale ak tento kruh neprestrihneme, mnohé veci sa nám nepodaria, lebo oligarchické médiá spustia kanonádu na budúcu vládu. Dokonca aj keď sa podarí potrestať konkrétnych jednotlivcov, tak si kúpia nových politikov. Ľudia túžia po spravodlivosti, aby tí, ktorí tu kradli a dokonca aj vraždili, za tieto zločiny sedeli. Ak sa budeme zaoberať len nimi, prídu druhí. Keď Kaliňák začínal, bol sympaťák, aj novinári ho mali radi. Vždy sa nájde nejaký nový Kaliňák, sedí v posluchárni nejakej právnickej fakulty a už sa teší, ako to jedného dňa rozbehne. 

zažil som rok 1989, keď padli komunisti, no zodpovednosť vyvodená nebola. Z rôznych dôvodov. Potom som zažil pád mečiarizmu, no ani vtedy nebola vyvodená zodpovednosť. Tiež z rôznych dôvodov. Sme krajina, ktorá má mentalitu, že aj keď nad niekým zvíťazíme vo férových voľbách, nie sme schopní  učiniť zadosť spravodlivosti. Prečo si máme myslieť, že keď sa dostanete k moci vy, príde konečne aj na vyvodenie zodpovednosti a nastolenie spravodlivosti?

Šeliga: Pretože nás poznáš a môžeš nám veriť. V našich stranách sú ľudia, ktorí majú za sebou príbeh a v zlomových situáciách sa správne rozhodli.

lenže ja som aj vtedy poznal ľudí z VPN a KDH, ktorí mali za sebou silný príbeh, ale nepodarilo sa to.

Šeliga: Politik má byť kontrolovaný. V novej vláde nebudú sedieť anjeli. Sú to ľudia, ktorí tam pôjdu s dobrým úmyslom, no môže sa stať, že niekto zlyhá. Vtedy musí byť voči nemu vyvodená zodpovednosť. Okrem toho by tu mali byť slobodné médiá. Kľúčom na pretrvanie demokracie je dialóg a slobodné médiá. Preto je dôležité hovoriť o tom, či finančná skupina môže alebo nesmie vlastniť poisťovňu, lekárne, nemocnicu či médiá. 

miro, prečo by som ti mal veriť, že spravodlivosť bude v prípade volebného úspechu teba a tvojej strany vyvodená?

Beblavý: Odpoviem ti viac ako vedec, než ako politik. Každá spoločnosť rieši to, čo pokladá za svoj najväčší problém. V slovenskej spoločnosti sa po mečiarizme riešil návrat do Európy, spravodlivosť sa nevnímala ako najväčší problém. Dnes je iné to, že sme v Európe, ekonomika funguje, no väčšina ľudí si uvedomuje, že tá ťažká guľa, čo nás drží späť, je práve súdnictvo, ale aj školstvo a zdravotníctvo. V školstve je toľko eurofondov, že sme s ním už mali byť dávno kdesi inde. 

Na Plavčanovej výzve bolo jasné, že peniaze musia ísť týmto a týmto, a preto sme schopní zničiť si vedu i školstvo. Keď sme si robili jeden prieskum, vyšlo nám z neho, že korupciu ľudia dnes pokladajú za najpálčivejšiu vec. V minulosti bola štvrtá alebo piata. To je dobrý základ. My to odhodlanie máme, v našej opozícii je najväčšia koncentrácia odhodlania, aká tu doteraz vôbec bola a je tu aj odhodlanie zdola. Je to však dlhý proces. Aby sa to tu fundamentálne zmenilo, je to proces na dve vlády. 

Za pätnásť rokov Ficovej vlády si ľudia zvykli, že biznis so štátom funguje tak a tak. Keď prídeme my a povieme, že to bude inak, tí ľudia nebudú len tak súhlasiť. Pomyslia si, že oni tiež len rozprávajú a budú možno kradnúť menej, ale biznis je biznis. Kým ich presvedčíme, že toto je niečo iné, vyžiada si to exemplárne veci. Našou úlohou nebude niekoho trestať, ale držať chrbát prokuratúre a polícii, aby robili to, čo majú robiť. A druhou úlohou bude postaviť systémové opatrenia, aby sa to už nikdy nezopakovalo.

matúš Kostolný

Narodil sa v roku 1975. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a medzinárodné vzťahy na Právnickej fakulte UK. V rokoch 1994 až 2014 pracoval ako redaktor zahraničného oddelenia v denníku SME, v ktorom sa stal vedúcim zahraničného oddelenia, zástupcom šéfredaktora a posledných osem rokov pôsobil ako šéfredaktor. Po odchode časti členov redakcie denníka SME po tom, čo do majiteľskej štruktúry novín vstúpila finančná skupina Penta, založil spolu s Tomášom Bellom, Lukášom Filom, Konštantínom Čikovským a Jurajom Javorským Denník N, ktorého je dodnes šéfredaktorom.

juraj Šeliga

Narodil sa v roku 1990. Vyštudoval právo na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave, kde potom pokračoval ako interný doktorand na Katedre ústavného práva a teórie práva. Je absolventom John Jay Institute vo Filadelfii, USA. Morálnej a právnej filozofii sa venoval aj v Kolégiu Anton Neuwirtha. Krátkodobo pracoval na ministerstve spravodlivosti a spolupracoval s organizáciou Via Iuris na projekte Za dobrú voľbu. Je zakladateľom iniciatívy Za slušné Slovensko. V júni 2019 vstúpil do strany Andreja Kisku Za ľudí, ktorej je dnes podpredsedom. Je slobodný, žije v Bratislave.

miroslav Beblavý

Narodil sa v roku 1977. Po štúdiách ekonomiky na University of St. Andrews v Škótsku pôsobil ako novinár, ale aj vedúci projektov v INEKO a ako riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). V rokoch 2002 až 2006 pracoval ako štátny tajomník na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, keď rezort viedol Ľudovít Kaník. V roku 2009 vstúpil do SDKÚ, ktoré v roku 2013 opustil. O rok neskôr sa stal členom a podpredsedom strany #SIEŤ Radoslava Procházku, ktorú v roku 2016 opustil. V roku 2017 založil s Jozefom Mihálom stranu SPOLU, ktorej sa stal predsedom. Od roku 2019 je strana na spoločnej kandidátke s Progresívnym Slovenskom.

 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite