Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kto vie slúžiť, chce aj vládnuť

.marína Gálisová .politika .téma

Svet špeciálnych poradcov má svojské pravidlá. Vôľa ľudu v ňom nie je dôležitá – iba ak ju možno ovplyvniť. Poradcu nikto nezvolil, a predsa je v službe u politika. Ak je šikovný, slúžiť nemusí. Môže vládnuť.

Kto vie slúžiť, chce aj vládnuť ANDREW PARSONS/POLARIS/PROFIMEDIA 14. júl 2016, Londýn: Poradcovia britskej premiérky Theresy Mayovej Nick Timothy a Fiona Hill si vychutnávajú šálku čaju počas mimoriadne úspešného týždňa ich kariéry, keď sa vďaka ich radám stala May šéfkou kabinetu.

jedným z prvých špeciálnych poradcov vlády bol Brit Alastair Campbell. Menoval ho premiér Tony Blair a jeho štýl sa zapísal do dejín pod názvom Campbellova revolúcia. Možno to však bola skôr Blairova revolúcia. Blair mal totiž na poradcov slabosť. Najal ich bezprecedentne veľa – 81 special advisers  radilo vláde, 28 pôsobilo priamo v sídle premiéra. Tony Blair, mediálne zdatný premiér, vedel, čo robí, aspoň spočiatku. Jeho spôsob vládnutia, založený na permanentnej prezentácii seba a svojho novátorského prístupu k politike, si žiadal dobrých „chrličov nápadov“. Tými sa poradcovia radi stávali. Výmenou za vysoké platy a miesto v najužšom okruhu zasvätencov. A tiež za čoraz vyššie právomoci.

po zlých voľbách vyhadzov

Keď niektorí z kabinetných poradcov dostali za Blaira povolenie udeľovať príkazy štátnym úradníkom na ministerstvách, objavili sa obavy z ich rastúcej moci. Poradcovia sa stávali osobami s vlastnou politickou agendou, časom viac manipulovali, než radili. Deliaca čiara medzi nimi a demokraticky zvolenými politikmi sa stierala. Viacerí ju napokon prekročili aj oficiálne. Taký David Cameron, ktorý bol do brexitu premiérom Británie, začínal ako špeciálny poradca (spad, ako v Británii týchto ľudí nazývajú). Rovnako Ed Milliband, prominentný labourista, bývalý líder opozície, ktorý takmer dosiahol na premiérske kreslo. To, čo sa za Blaira začalo ako zlatá éra poradcovského biznisu, pokračuje v Británii prakticky dodnes.

Áno, dodnes, hoci podľa toho, ako málo má premiérka Theresa May vycizelovaný imidž, by človek usudzoval, že na poradcov sa nespolieha. Bolo by to v duchu tradície Margaret Thatcherovej, ktorú Mayová uznáva. Železná lady sivé eminencie nemala rada. A najmä im nerada platila zo štátneho rozpočtu, ktorý strážila ako sup. Lenže Theresa May nie je Margaret Thatcher, ani v tejto veci nie.

„Keď niektorí z kabinetných poradcov dostali za Blaira povolenie udeľovať príkazy štátnym úradníkom na ministerstvách, objavili sa obavy z ich rastúcej moci.“

Donedávna mala May dvoch najbližších poradcov: Fionu Hillovú a Nicka Timothyho. Až do volieb, v ktorých konzervatívci utrpeli ťažké straty – potom ich vyhodila. Títo dvaja prišli do politiky, ako to už s poradcami často býva, z médií. Bývalí žurnalisti sa ukázali ako efektívne nástroje nielen pri budovaní imidžu politika, ale aj pri tvorbe konkrétnych politík. Nick Timothy, celoživotný konzervatívec, ktorý má však nedôveru voči snobským elitám, pomáhal Mayovej pri približovaní sa k „ľudu“.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite