jedným z prvých špeciálnych poradcov vlády bol Brit Alastair Campbell. Menoval ho premiér Tony Blair a jeho štýl sa zapísal do dejín pod názvom Campbellova revolúcia. Možno to však bola skôr Blairova revolúcia. Blair mal totiž na poradcov slabosť. Najal ich bezprecedentne veľa – 81 special advisers radilo vláde, 28 pôsobilo priamo v sídle premiéra. Tony Blair, mediálne zdatný premiér, vedel, čo robí, aspoň spočiatku. Jeho spôsob vládnutia, založený na permanentnej prezentácii seba a svojho novátorského prístupu k politike, si žiadal dobrých „chrličov nápadov“. Tými sa poradcovia radi stávali. Výmenou za vysoké platy a miesto v najužšom okruhu zasvätencov. A tiež za čoraz vyššie právomoci.
po zlých voľbách vyhadzov
Keď niektorí z kabinetných poradcov dostali za Blaira povolenie udeľovať príkazy štátnym úradníkom na ministerstvách, objavili sa obavy z ich rastúcej moci. Poradcovia sa stávali osobami s vlastnou politickou agendou, časom viac manipulovali, než radili. Deliaca čiara medzi nimi a demokraticky zvolenými politikmi sa stierala. Viacerí ju napokon prekročili aj oficiálne. Taký David Cameron, ktorý bol do brexitu premiérom Británie, začínal ako špeciálny poradca (spad, ako v Británii týchto ľudí nazývajú). Rovnako Ed Milliband, prominentný labourista, bývalý líder opozície, ktorý takmer dosiahol na premiérske kreslo.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.