kde sme my v tejto téme? Závetrie asi nie je to najlepšie slovo na označenie faktu, že generálny advokát Yves Bolt odporučil sudcom Súdneho dvora Európskej únie zamietnuť žalobu Slovenska a Maďarska na utečenecké kvóty. Skôr ide o povestné ticho pred búrkou, pretože nejaké spoločné a pre všetkých akceptovateľné riešenie budeme musieť v Európe napokon prijať. Najmä ak Brusel zhodil zo stola koncept tzv. flexibilnej solidarity, s ktorým prišli krajiny V4. Tá v preklade znamená iba to, že migrantov tu nechceme, sužovaným krajinám Juhu, ktoré si s nimi na svojom území už nevedia rady, ale ochotne pošleme deky, stany či zopár policajtov. Aby sa nepovedalo. Aj teraz išlo desať našich vojakov do Talianska.
nula-nula-šestnásť
Premiér Fico, ako nedávno napísal server Politico, je všetkým (čítaj posledným), čo šéfovi Európskej komisie Junckerovi vo V4 ostalo. Prestížny americký server, ktorý sa obvykle nemýli, spomína aj bližšie nešpecifikovaný kompromis o utečeneckých kvótach, na ktorý mal Fico pristúpiť. O čo presne ide, zatiaľ netušíme. Isté však je, že horúce politické leto v Bratislave tvorí najmä škandál s eurofondmi a Dankovo odstúpenie od koaličnej zmluvy, nie dajakí migranti.
Aj novinári z Politico si potrpia na vzletné metafory, a tak vzťah Roberta a Jean-Clauda (politici sa radi familiárne oslovujú krstnými menami) prirovnali k napomínajúcemu rodičovi a previnilému decku, ktoré sa mu vracia do náruče. Kto je v ňom kto, azda netreba objasňovať. Mená ako Kaliňák či Bašternák, nehovoriac o prípade, akým predseda SNS je, sú mimo rozlišovacej schopnosti Bruselu.
Pre EÚ je, zdá sa, kľúčové čosi iné. Skutky, nie slová. A práve vďaka nim sa Slovensko prekvapujúco vracia medzi tzv. dobré krajiny, dokonca dostávame privilégium byť mostom medzi Berlínom či Bruselom a Varšavou či Budapešťou. Aj vy sa pýtate, ako je to možné, keď práve Slovensko a Maďarsko žalujú EÚ za povinné kvóty? Odpoveď je jednoduchá a všimli si ju aj v Prahe či v Budapešti. Spočíva v troch číslach, nula-nula-šestnásť.
Česko a Maďarsko sa, obrazne povedané, zaťali, neprijali v rámci relokácií z juhu Európy ani jediného migranta. Naopak, Slovensko prijalo z Grécka šestnástich, presnejšie päť žien s deťmi. Iba toto symbolické gesto, ktoré krajinám Juhu až tak neuľavilo, nás zachránilo pred tým, aby Brusel konal nielen proti Prahe či Budapešti, ale aj proti Bratislave. Fico pritom dlhé mesiace štval verejnú mienku proti utečencom a moslimom, potom si zrejme v tichosti povedal, že tých pár moslimských matiek s deťmi nevytvorí „ucelené komunity“ a krajine to nijako neublíži. Naopak, môže si týmto prejavom skromnej ochoty vylepšiť imidž.
„Loď, ktorá sa snažila zamedziť migrácii ľudí z Afriky, migrantov sama pašovala.“
Na oživenie pamäti: Ešte v roku 2015 sa Slovensko dobrovoľne zaviazalo prijať sto utečencov v rámci relokácií z táborov na juhu Európy a ďalšiu stovku v rámci presídlenia z tretích krajín. To druhé sme vrchovato naplnili presunom 149 kresťanov z Iraku na Vianoce 2015. To prvé – má ísť o šesťdesiat ľudí z Grécka a štyridsať z Talianska – postupne plníme spomínanými šestnástimi matkami a deťmi. Isto, s ohľadom na dvestotisíc migrantov, ktorí sú aktuálne v Taliansku, ide o mikroskopické počty, ale Bruselu to ako prejav ochoty stačí. Nie však Rímu.
rím volá o pomoc
Taliansko je naďalej vo veci povinných prerozdeľovacích kvót neústupné. Premiér Paolo Gentiloni už tradične podráždene skupine V4 odkázal, že jeho krajina sa nedá poučovať a že každý si musí plniť svoje povinnosti. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sa pritom očakáva do konca roka. Až potom uvidíme, či Fico – ak vtedy ešte bude premiér – sklopí uši a umožní, aby nám sem Brusel „navozil“ migrantov.
Skutočné drámy sa medzitým odohrávajú v Stredozemnom mori, kde sa tento rok utopilo už viac ako 2 340 ľudí. Ľútosť a súcit však postupne strieda iná emócia, hnev na mimovládky, ktorých záchranárske lode v mori hliadkujú. Vláda v Ríme ich obviňuje z toho, že fakticky pomáhajú pašerákom, uľahčujú im prácu či dokonca s nimi spolupracujú. Spísala preto trinásťbodový Kódex správania, ktorý obsahuje aj zákaz pohybu týchto lodí v líbyjských vodách či povinnosť prijať na palubu taliansku ozbrojenú stráž. Lodiam tých mimovládiek, ktoré ho nepodpísali (termín už uplynul), Taliansko zamedzí vstup do prístavov. To sa už deje, španielska loď z iniciatívy Proactiva Open Arms musela s migrantmi čakať na mori.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.