dokument Učiace sa Slovensko, ktorý bol predstavený pred niekoľkými týždňami, má 226 strán a jasný zmysel dáva až vtedy, keď sa prečíta takmer celý. Skúsme to ale stručnejšie. Ktoré jeho body sú podľa vás kľúčové?
Vladimír Burjan: Celý materiál sa skladá z troch častí. Je v ňom regionálne, odborné a vysoké školstvo. Mojou parketou pri tvorbe dokumentu boli časti o regionálnom školstve. Ak by som mal v ňom vypichnúť nejakú líniu, je to snaha o individualizáciu vzdelávania. Teda preč od toho manufaktúrneho modelu k individuálnemu žiakovi. Výrazná je tiež téma inklúzie – škola by nemala vyčleňovať žiaka, ktorému z rôznych dôvodov nevyhovuje jej tempo. Škola má prispôsobovať tempo žiakovi, nie obrátene. A ďalšou výraznou témou celého dokumentu je podpora. V materiáli sa to slovo vyskytuje 350-krát. Ako veľký problém sme totiž identifikovali, že od ľudí v školstve sa veľa očakáva, ale podpora, ktorú k tomu dostávajú, je mizerná.
Branislav Gröhling: Celý dokument je taký obšírny, že sa nedá čítať ako knižka. Musíte sa po každej kapitole zastaviť a premyslieť si, ako by to vyzeralo v praxi. Vybrať jednotlivé veci je preto ťažké. Dobre sa mi však čítala časť o predškolskej výchove alebo návrh auditu škôl na základe rôznych inštitúcií. Zaujalo ma tiež viacero mne blízkych liberálnych myšlienok, ktoré sa týkajú voľného trhu učebníc alebo školského systému.
Branislav Kočan: Podstatná vec je, že takýto dokument vznikol. Pokrýva takmer všetky aspekty, ktoré by pokrývať mal a teraz je čas na odbornú a vecnú diskusiu. Prvýkrát máme ako učitelia dojem, že náš hlas bol pri pripomienkovaní rešpektovaný. Dôležité je tiež to, že dokument nenápadným spôsobom pomenúva, kde sú problémy, ktoré sa dlhodobo neriešia. A dôležitý je aj dôraz na zmenu klímy v školstve, ktorý cítiť už z tohto dokumentu.
Gröhling: Ja však celý tento proces rozdeľujem. Na jednej strane je autorský dokument prizvaných expertov, v ktorom nie je jediný bod, s ktorým by som zásadne nesúhlasil. To je podľa mňa úplne úžasné. No tam musím urobiť bodku. Na druhej strane je postoj ministerstva, ktorý mi príde veľmi zvláštny. Keď minister povedal, že toto má byť najväčšia reforma za dvadsaťpäť rokov, tak celá spoločnosť by mala tou reformou reálne žiť. Keby ste sa spýtali akéhokoľvek učiteľa, aby vám povedal päť vecí, ktoré chce z tohto dokumentu minister Plavčan realizovať, asi ťažko by vám odpovedal. Plavčan je nemý reformátor, ktorý sa k ničomu nevyjadruje. A urobil jedno krátkozraké rozhodnutie, ktoré sa mu veľmi vypomstí. Oslovil všetkých odborníkov a potenciálnych kritikov a dal im vypracovať dokument. Myslel si pritom, že všetci budú vďaka tomu ticho a on prežije celé štyri roky. Absolútne však nepočítal s tým, že ľudia budú chcieť ten dokument reálne pretaviť do škôl a na tom veľmi pohorí.
Boris NémethJeden z architektov vízie pre slovenské školstvo Vladimír Burjan.
hovoríte o reforme, ale ten dokument je iba vízia toho, ako má školstvo vyzerať o desať rokov. Medzi víziou a reformou je obrovský rozdiel a o tom, ako má vyzerať reforma, zatiaľ netušíme vôbec nič.
Burjan: Keď vyhlásite, že postavíte najzaujímavejšiu stavbu v Bratislave, potrebujete architektov, ktorí vypracujú jej návrh, investora a stavebnú firmu. Samozrejme, že nikto nemôže mávať architektonickým návrhom a hovoriť, že toto je ten najzaujímavejší dom. Je to len návrh. A my sme len tí architekti, ktorí ideovo povedali, čo by sa malo urobiť. Po nás musí prísť investor – my nevieme, či sa nájde – a ešte stále to celé môže stroskotať na stavebnej firme. Nikto netvrdí, že tento dokument je už tá reforma. Je to len jej prvý nevyhnutný krok.
Gröhling: Tým objednávateľom v tejto analógii je minister Plavčan a on by mal povedať, či sa mu ten dom páči, alebo nepáči. Ale na tlačovej besede, ktorú mal s predsedom Dankom, povedali, že chcú silnejší vplyv štátu. To je v absolútnom protiklade s celým týmto dokumentom. Keď toto vníma aj učiteľská verejnosť, akú môže mať dôveru v to, že ministerstvo chce naozaj realizovať váš dokument?
Burjan: Možno bolo trochu nešťastné prijať rozhodnutie, že dokument budeme koncipovať ako víziu ideálneho stavu o desať rokov. Tým pádom pôsobí trochu utopicky. Predstava je, že po jeho schválení sa budú vypracúvať dvojročné akčné plány už aj za účasti ekonómov a legislatívcov, ktorí sa budú zaoberať aj financiami a potrebnými zmenami v zákonoch.
Kočan: Najväčším problémom je fakt, že sa v školstve už rok nič nedeje. Máme tu už niekoľkého ministra, ktorý prichádza do úradu bez jasnej vízie a vytvára ju za pochodu.
Gröhling: „Na jednej strane je dokument, no na druhej je postoj ministerstva, ktorý mi príde veľmi zvláštny.“
zaznelo tu, že treba od seba oddeliť na jednej strane dokument a na druhej strane ministerstvo so samotným ministrom. Ale to tak úplne nejde, keďže sa minister Plavčan práve týmto dokumentom oháňa ako tým, na čom ministerstvo posledný polrok pracovalo. Mimochodom, koľko minút strávil samotný minister Plavčan reálnou diskusiou o tomto dokumente?
Burjan: Minister nám dal úplnú voľnosť a z jeho strany neprišlo jediné zadanie, že by v dokumente niečo muselo alebo nesmelo byť. V tvorbe dokumentu sa úplne spoľahol na nás. Neviem o tom, že by niekde hovoril, že toto je polročná práca ministerstva. Naopak, zatiaľ si drží od dokumentu istý odstup a hovorí o ňom ako o autorskom expertnom dokumente.
Gröhling: Pán Burjan, oni ako politici nesúhlasia s tým, čo vy ako odborníci navrhujete?
Burjan: Ešte raz – my sme nemali žiadne zadanie a až teraz sa uvidí, do akej miery sa politici s našou víziou stotožnia. Môže sa stať aj to, že sa s ňou nestotožnia. Doteraz bola hlavná časť práce na autoroch dokumentu, úloha politikov, ministra a ministerstva začne byť kľúčová až pri realizácii reformy.
Gröhling: Takže celé naše vzdelávanie teraz závisí od rozhodnutia jedného politika?
Burjan: Ak to pôjde do parlamentu, tak nie od jedného, ale od stopäťdesiatich. Aj od vás.
Gröhling: Ale to je, ako keby som si objednal najlepšieho cukrára, aby mi urobil tortu, a keď by ju spravil, povedal by som mu, že ju nechcem. Príde mi to zvláštne.
Boris NémethPoslanec SaS a odborník na stredné a vysoké školstvo Branislav Gröhling.
zopakujeme otázku. Koľko minút strávil minister Plavčan odbornou diskusiou s autormi dokumentu Učiace sa Slovensko?
Burjan: My sme sa s ním nestretávali často, pracovali sme samostatne. On zrejme v tejto fáze necítil potrebu podrobne to s nami preberať. Viem, že niektoré veci s ním riešili autori kapitol o vysokých školách, pretože to je viac jeho parketa. Pokiaľ ide o regionálne školstvo, tam zvolil postup: napíšte svoju predstavu a keď to budete mať, budem sa tým zaoberať. A tá fáza nastala teraz.
minister nastupoval do úradu po veľkom štrajku učiteľov a jeho prvoradou úlohou bolo upokojiť situáciu. Urobil to dvoma vecami – jednak tým, že januárové zvýšenie platov urobil už v septembri, a jednak tým, že sľúbil veľkú školskú reformu. Otázka je, či mu naozaj ide o nejakú reformu, alebo to celé bol iba manéver na získanie času.
Burjan: To sú skôr otázky na ministra. Ja nevidím jediný signál, že by chcel od nášho materiálu dávať ruky preč. Naopak, poďakoval nám a povedal, že presne takto si to predstavoval.
keď sa ministra pýtajú novinári, neodpovedá a namiesto toho opakuje vetu „ďakujem vám za vaše otázky“.
Burjan: Ja tu naozaj nie som na to, aby som obhajoval kroky ministra.
Gröhling: Je ale super, že minister o súhlase s dokumentom hovorí aspoň vám a už by to konečne mohol začať hovoriť aj verejnosti. Na všetkých diskusiách sa však stretávame iba my, jeho sme nikde nevideli ani nepočuli. Existuje množstvo vecí, ktoré mohol minister Plavčan za rok vo funkcii legislatívne pripraviť, priniesť do parlamentu a už od prvého septembra mohli fungovať. Nemusel čakať na tento dokument.
Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.