povedala nám, že byť na dnešnom zlostnom Slovensku politickým lídrom znamená poškodzovať svoju rodinu. Toto je smutná správa o tom, akým spôsobom tu spolu žijeme a ako sa k sebe správame.
A povedala aj to, že človek, ktorý sa tu snaží pôsobiť mäkkou silou a pokojom, je natoľko osamelý, že mu to môže vziať všetky sily. Každý sme iný, každý máme inú hranicu znesiteľnosti voči podlým lžiam a každý máme aj inú mieru energie. U Zuzany Čaputovej bola jej hranica prekročená a energia vyčerpaná. Preto už nebude kandidovať, hoci by zrejme volebný súboj vyhrala. Je to smutné, ale v niečom aj krásne – pokušenie moci bolo znovu porazené.
Znamená to, že pokus o slušnú a pokojnú politiku je na Slovensku odsúdený na neúspech? Nie, neznamená. Potrebujeme ďalšie a ďalšie takéto pokusy. Ale je to vážny signál o stave našich vecí verejných, v ktorých sa podozrivo často darí viac lži a nenávisti ako pravde a láske. Lebo čo sme my vlastne za krajinu, ak je tu odmenou za službu celku najmä zášť, neprajnosť a zloba?
Zuzana Čaputová dala a ešte dá roky svojho života ideálu, ktorý jej opakovane priniesol trápenie. Ale nijako inak než cez takéto príbehy nemôže spoločenstvo ľudí rásť.
Pani prezidentka, Zuzana, pri všetkom smútku a vyčerpanosti, vedz, že tu nie si a nikdy nebudeš sama. Nepochopenie, odmietnutie a trápenie býva sprievodcom najzaujímavejších ľudí, ale práve oni posúvajú svet k lepšiemu. Tak, ako teraz Ty.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.