právoplatné rozhodnutie súdu by v právnom štáte malo byť definitívne a nezmeniteľné. Ak by to tak nebolo, nikdy by nebolo zaručené, že súdy dospeli ku konečnému rozhodnutiu. A to by rozhodne neprispievalo k pocitu právnej istoty v danej krajine.

Na druhej strane, ak by sa o nejakom súdnom rozhodnutí neskôr ukázalo, že bolo s vysokou pravdepodobnosťou úplne nesprávne, potom by trvanie na tomto rozhodnutí právnu istotu znižovalo, nie zvyšovalo. Je preto vhodné mať nejakú možnosť mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý by umožnil takéto rozhodnutie revidovať a zmeniť. S dôrazom na slovo mimoriadny. Meniť veci, ktoré by mali byť nezmeniteľné, máme naozaj len vo výnimočných prípadoch.

Čo je takým výnimočným prípadom? Napríklad nájdenie nových dôležitých a presvedčivých dôkazov, ktoré v čase pôvodného konania neboli známe. Alebo boli známe len jednej strane sporu, ktorá ich pred súdom aj pred druhou stranou zatajila. Na ilustráciu si predstavme, že by polícia našla na mieste trestného činu vzorky DNA, ktoré poukazujú na iného páchateľa a ktorých existenciu zatajila pred súdom aj pred obžalovaným.