bývali doby, kedy sa ľudia na prvého apríla radi častovali rôznymi žartmi. Bola sranda, ktorá už nie je. V detstve sme boli na prvého apríla celá rodina zaplavení humorom v časopisoch Roháč a Dikobraz, ktoré nám v období totality dali ako deťom a ešte viac našim rodičom a starým rodičom pocit, že život má aj veselú stránku a dá sa brať aj s nadhľadom. Chvíľu po Nežnej revolúcii prišlo Kocúrkovo a pár ďalších pokusov o humor na stránkach novín, no chýbalo tomu dačo. A chýba doteraz. 

Museli sme riešiť viac seba v trhovej ekonomike, bojovať o demokratickú spoločnosť a prestali sme sa pritom usmievať, hovoriť si vtipy a  na Slovensku riešime iba politiku, kultúrne vojny a všetko sa to nejako po…lo.