Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Neuveriteľný svet častíc

.štefan Hríb .názory .veda

Od strednej školy vieme, že hmota je zložená z atómov, ktoré majú jadro, okolo ktorého obiehajú elektróny. Je to jasné a prehľadné – len to celkom nezodpovedá realite. Alebo to nezodpovedá vôbec?

Štefan Hríb

atómy sú naozaj zložené z elementárnych častíc. Tie si mnohí ľudia, vrátane autora tohto textu, dlho predstavovali ako niečo pevné, akési supertuhé mikroguličky, ktoré sa už nedajú deliť. Tie väčšie z nich (v jadre navzájom zviazané protóny a neutróny) sídlia v strede atómu, tie menšie, elektróny, obiehajú po kruhových dráhach okolo jadra.

Potom sa ale prišlo na to, že také jednoduché to nie je. 

Zistilo sa napríklad, že protóny a neutróny sú zložené častice – a tvoria ich ešte menšie kvarky. Kvarkov je šesť druhov (odlišujú sa takzvanými vôňami), majú čosi, čo sa nazýva spin (akoby sa točili okolo svojej osi, hoci to točenie celkom nie je), a majú aj baryónové číslo (opýtajte sa naň Martina Mojžiša). A samozrejme, existujú aj antikvarky.

To, že s atómom to nie je také jednoduché, ako by sme chceli, odhalilo aj ďalšie zistenie – protóny a neutróny nie sú vždy iba častice, lebo niekedy sa správajú podobne ako vlny. Vlny? Ako môžu byť častice vlnami? A ak sú niekedy vlnami, čo sa to potom vlastne vlní, ak nie tie guličky?

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite