ale teda najskôr sa pozrime na tie údaje zo štatistiky, ktorú generálny prokurátor uvádza na svojom facebookovom profile.
Stojí tam doslova a do písmena toto – status Maroša Žilinku z tretieho januára uvádzam v presnom znení, aby nevznikol dojem, že ho nepresne citujem:
„Štatistické údaje Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky potvrdzujú, že oproti predchádzajúcim rokom V ROKU 2022 OPӒŤ DOŠLO K ZNÍŽENIU POČTU PRÍPADOV UPLATNENIA § 363 TRESTNÉHO PORIADKU, podľa ktorého „generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon“.
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky V ROKU 2022 zaevidovala celkom 608 NÁVRHOV na postup podľa § 363 Trestného poriadku, ktoré bol generálny prokurátor povinný vybaviť. V roku 2021 bolo 638 takých návrhov, v roku 2020 ich bolo 523, v roku 2019 to bolo 457, v roku 2018 ich bolo 499, v roku 2017 išlo o 466 a v roku 2016 celkom 608 návrhov.
ZNIŽUJÚCI SA TREND používania § 363 Trestného poriadku najpriliehavejšie preukazujú údaje o PODIELE ZRUŠENÝCH PRÁVOPLATNÝCH ROZHODNUTÍ GENERÁLNYM PROKURÁTOROM NA CELKOVOM POČTE PODANÝCH NÁVRHOV oprávnených osôb v jednotlivých rokoch:
V ROKU 2022 tento podiel predstavoval za Slovenskú republiku 13,65 %. V roku 2021 bol tento podiel 13,95 %, v roku 2020 to bolo 16,25 %, v roku 2019 dokonca 19,26 %, v roku 2018 predstavoval 18,44 %, v roku 2017 išlo o 18,45 % a v roku 2016 to bolo 15,13%.
V roku 2020 bol tento podiel pri rozhodnutiach okresných a krajských prokuratúr 16,41 % a pri rozhodnutiach Úradu špeciálnej prokuratúry 15 %, v roku 2021 predstavoval podiel pri rozhodnutiach okresných a krajských prokuratúr 15,15 % a pri rozhodnutiach Úradu špeciálnej prokuratúry 9,23 %, oproti tomu V ROKU 2022 podiel pri rozhodnutiach okresných a krajských prokuratúr bol 14,86 % a pri rozhodnutiach Úradu špeciálnej prokuratúry dokonca len 8,54 %.
Odhliadnuc od nápadu návrhov oprávnených osôb, za ostatných sedem rokov aj v ABSOLÚTNYCH ČÍSLACH došlo V ROKU 2022 K NAJNIŽŠIEMU POČTU PRÍPADOV, v ktorých bol uplatnený § 363 Trestného poriadku, keď sa tak stalo v 83 VECIACH. V roku 2021 to bolo 89 prípadov, 85 v roku 2020, 88 v roku 2019, 92 v roku 2018, 86 v roku 2017 a 92 v roku 2016.
Treba zdôrazniť, že tento účinný prostriedok nápravy, zaručujúci odstránenie porušenia zákonnosti ešte v prípravnom konaní, BOL APLIKOVANÝ, keď bolo v rozhodnutiach prokurátora alebo policajta, alebo v konaní, ktoré im predchádzalo, zistené porušenie zákona (prízvukujem, že bez ohľadu na meno a osobný status osoby obvineného) a nápravu nebolo možné zabezpečiť inými právnymi prostriedkami prokurátora. Teda VŽDY, keď som bol ako generálny prokurátor tento postup POVINNÝ použiť. A BUDE TOMU TAK V ZÁUJME GARANCIE ZÁKONNOSTI AJ V BUDÚCNOSTI.
Štatistické dáta hovoria jasnou rečou a VYVRACAJÚ stále sa opakujúce a vecne nepodložené vyhlásenia o akomsi nadužívaní § 363 Trestného poriadku, ktoré nemajú reálny základ a NIE SÚ PRAVDIVÉ.“
V čom je problém? Čísla ako také môžu byť samozrejme úplne realistické, veď prečo by neboli? Naozaj sa nenazdávam, že by Maroš Žilinka uvádzal počty, ktoré by nezodpovedali pravde. Teda to množstvo prípadov, v ktorých bol použitý paragraf 363, a ani ich percentuálny podiel z celkového počtu prípadov vôbec nespochybňujem.
Len sa mi nechce veriť, že by generálny prokurátor nechápal jednu triviálnu skutočnosť: to, čo sa vlastne myslí, keď sa hovorí, že sa paragraf 363 „nadužíva“.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.