nič ma nevie tak potešiť, ako keď Rusi silou-mocou tlačia na vyjednávanie o mieri. Keď tlačia cez Elona Muska, cez šibnuté ľavé krídlo americkej Demokratickej strany, cez dobroprajného, ale politicky nie vždy zorientovaného pápeža Františka. Cez Emmanuela Macrona, ktorý jednoducho musí byť za každú cenu viditeľný a dôležitý, aj keď to znamená, že robí Putinovi telefonickú linku dôvery a rohožku zároveň. Cez Nemcov, ktorí nikdy nie sú ďaleko od posluhovania Rusku.
Čím viac sa Rusi takto snažia naliehať na Západ, aby s nimi vyjednával, čím viac na to využívajú všetky možné osoby, osobnosti aj obskúrne osôbky – všimnite si už len ten široký register autorít aj „autorít“, ktoré za nich hovoria –, tým viac je jasné jedno. Prehrávajú. A vedia o tom.
Myslíte, že by sa usilovali o vyjednávanie, keby im na bojiskách všetko vychádzalo podľa predstáv? Ha! To by sme od nich o žiadnych mierových riešeniach nepočuli.
Čiže toto je moja radosť z Ruska číslo jedna.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.