slovensku hrozia predčasné voľby a po nich návrat uneseného štátu a príklon k agresívnemu Rusku. To je natoľko vážna situácia, že takmer každý slobodymilovný človek hľadá aspoň kúsok nádeje – a najnovšie ju nachádza v bývalom predsedovi dvoch reformných vlád.

Nakoľko reálna je však nádej vkladaná do vstupu novej Dzurindovej strany na dokaličenú politickú scénu? Táto otázka v sebe do značnej miery obsahuje odpoveď – pýta sa totiž na novú stranu, o ktorej je známe  len toľko, že by to bola Dzurindova strana. Nevieme nič o ľuďoch, ktorí ju majú tvoriť, nevieme nič o programe, ktorý chce presadzovať, nevieme dokonca prakticky nič ani o jej skutočnej politickej orientácii. Všeličo sa môžeme domnievať na základe minulosti, ale jediné, čo naozaj vieme, je meno lídra. Presne to na Slovensku stále stačí na zaradenie sa medzi „úspešné” politické strany. Ale presne to nádej na skutočnú zmenu neprináša.