jeden by povedal, že problémov máme zjavne viac než dosť. A predsa nám niekto potrebuje k nim pridávať; akoby hrozilo, že sa budeme nudiť, že nám zašibe, keď od dobroty nebudeme vedieť čo so sebou. Tak sa aj „rodina“ už zase stáva heslom politického boja. A ako sa slovo „rodina“ stáva zaklínadlom, skutočná inštitúcia rodiny sa ocitá v „zemi nikoho“ na frontovej línii nového kola „kultúrnej vojny“, rozrytej paľbou po všetkých predchádzajúcich politických sporoch, pričom je namieste pochybnosť, či všetky tie slovné kanonády, ofenzívy a protiofenzívy boli, a sú naozaj o rodine, a v jej záujme.

Aby bolo jasné hneď  na začiatku: Vôbec sa v sporoch okolo rodiny nemienim stavať do neutrálneho a alibistického „stredu“. (Ak sa to niekomu bude napriek tomu zdať, nemôžem tomu pomôcť.) Môj postoj je tu jednoznačne „pro-rodinne konzervatívny“.