Keď sa vec rodiny stane vecou štátu, znamená to, že niečo nie je v poriadku alebo s rodinou, alebo so štátom, alebo s oboma. Ak sú riešením úpadku rodiny peniaze, koľko zaplatia rodiny štátu, aby ich zastúpil? Alebo vyriešime problém štátu tým, že ho premeníme na „rodinu“?
Začalo sa to vtedy, keď sa kresťanskí demokrati vlastnou vinou stratili z hlavného prúdu slovenskej politiky. V tom čase sa viacerí z nich rozhodli, že pre návrat použijú čokoľvek – Kuffu, potraty, bájne Rusko, a samozrejme rodiny. Dnes žneme ovocie.
povedať o slovenskej verejnej debate, že je plytká, je dosť nepresné. Chýbajúca hĺbka totiž nie je ani zďaleka jej hlavným problémom. Oveľa významnejšia je miera absurdity, ktorá chýbajúci rozmer nahradila. Bez hĺbky sa debata stáva povrchnou, ale reč je ešte stále o niečom a možnosť prehĺbenia diskusie ostáva aspoň v princípe otvorená. Absurdná debata je o ničom, sú to len vyprázdnené refrény zložené zo slov zbavených zmyslu. Pokus o prinavrátenie takto zhumpľovanej debaty do ako-tak normálnych koľají sa musí začať obnovením základného zmyslu bežných slov. Napríklad slova rodina.
Vysvetľovanie významu elementárnych slov však so sebou nesie isté riziko. Na čitateľov to môže pôsobiť nemiestne, triviálne, či dokonca urážlivo. Vedomí si tohto rizika, rozhodli sme sa ho podstúpiť. Ak sa totiž slovo rodina čoraz častejšie používa div nie ako budzogáň, asi treba znovu a znovu pripomínať, že skutočný význam tohto slova je
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
