Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Zuzana Čaputová a spor o dejiny

.štefan Hríb .názory .editoriál

Popri festivale koaličného populizmu a opozičnej hrubosti vyzerá spor o vyznamenanie troch popravených ľudí trochu subtílny. Je to však spor, ktorý je nielen zaujímavejší, ale aj omnoho hlbší a dôležitejší.

Štefan Hríb

vyznamenanie troch ľudí, ktorí boli popravení komunistickým režimom, vyzerá na prvý pohľad v poriadku. Odvahy ísť proti totalite až za hranicu vlastnej obete nebolo na Slovensku nikdy dosť, takže ak sa objavila, je rozumné ju vyzdvihnúť. Tí traja mladí ľudia boli za činnosť proti komunizmu popravení, a to samo osebe je veľmi silná správa.

Lenže dôležitý je aj druhý pohľad. Tunega, Púčik a Tesár boli počas vojnového slovenského štátu veľmi mladí, no boli súčasťou jeho štruktúr. Nie je známe, že by niekomu spôsobili smrť, ale je známe to, že podávali hlásenia o dianí vo svojom okolí. Hovorilo sa tomu hlásky, tvrdšie slovo je udavači.

Ktorý z týchto pohľadov mal pri udeľovaní vyznamenaní prevážiť?

Nie je to ľahká otázka. Každý človek má svoje zlyhania aj svoje zlé obdobia. Na Slovensku máme úctu k Dubčekovi, ktorý v 50. rokoch stúpal v straníckych štruktúrach – teda presne v čase monsterprocesov, kde boli vraždení nevinní ľudia. Úctu máme aj ku Clementisovi či Slánskemu, ktorých popravili ich vlastní súdruhovia, no predtým oni sami asistovali pri marení iných životov. Majú sa o nich učiť naše deti alebo je ich účasť na totalite úplnou diskvalifikáciou?

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite