ak rozmýšľame o problémoch spôsobených lockdownom, v prvom rade nám zrejme napadnú zatvorené prevádzky a s tým súvisiace ekonomické problémy. Hneď vzápätí si uvedomíme chýbajúcu kultúru a šport, a potom sa začneme obávať hrozby zatvorenia škôl či hraníc. A vždy si pritom všetkom spomenieme aj na zatvorenie nás samotných v našich domovoch, hoci toto zo začiatku nepociťujeme až tak dramaticky. Môj dom, môj hrad – kde je tam priestor na drámu?

Lenže, ako všetci dobre vieme, drámy sa za zatvorenými dverami našich domovov odohrávajú a je ich viac než dosť. Nemusíme mať pritom na mysli len domáce násilie. Drámou vie byť samota alebo nefunkčná rodina, a často aj rodina k nefunkčnosti ešte len smerujúca. Výstižným príkladom sú bežné Vianoce. Sviatky pokoja a radosti vedia byť aj mimo pandémie prežívané v smútku a osamelosti, ktoré sú o to intenzívnejšie, čím viac umelohmotnej radosti sa na nás valí z televízorov a výkladov.

Na rozdiel od krátkych Vianoc sa však dlhé lockdownové večery trávené v rodinnom kruhu môžu stať zdrojom rastúceho nepokoja aj v bezproblémových rodinách. S pribúdajúcim časom sa začíname cítiť nesvoji. A to je svojím spôsobom veľmi zaujímavé.