Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štefan Hríb: Môžu sa zmieriť liberáli, veriaci a cirkev?

.štefan Hríb .názory .téma

Posledné tri desaťročia sú aj pokračovaním veľkého zlomu z roku 1989. Ale pod povrchom zdania, že sa nedeje nič prelomové, sa môže chýliť k najväčšej zmene za posledné storočia.

Štefan Hríb

usporiadanie Západu (výstižnejšie by bolo české slovo řád) bolo takmer dve tisícročia vymedzené kresťanstvom. Po rozhodnutí cisára Konštantína zo štvrtého storočia povoliť dovtedy prenasledované kresťanstvo za štátne náboženstvo prišli dlhé storočia, v ktorých sa ukázala jeho premieňajúca sila. Dnes ako výsledok vidíme najprv vysokú kultúru, nádhernú architektúru či rozvoj vzdelanosti, ale premieňajúca  sila kresťanstva bola najdôležitejšia v zmäkčovaní ľudského srdca – práve to dotvorilo neskoršiu civilizáciu Západu s jej dôrazom na dôstojnosť človeka, jeho slobodu a právo na hľadanie šťastia.

mocenské kresťanstvo

Lenže s premenou pôvodne prenasledovaného náboženstva na štátne sa do nádejnej architektúry novo sa definujúceho sveta hneď na začiatku vklinilo aj neodolateľné pokušenie – hlásať vieru, no myslieť moc. Milióny nasledovníkov autentického kresťanstva pritom naďalej –  celé dlhé stáročia –  pretvárali podobu Európy a neskôr aj Ameriky smerom k svedomiu a slobode. Lenže oficiálne štátne kresťanstvo sa postupne stalo súčasťou moci. Zaštiťovali sa ním už nielen pápeži, ale aj králi, cisári, šľachta a vlastne každá moc. Ako sa dalo očakávať, bolo to často z veľmi zištných dôvodov. A tak sa zo slobodnej viery stávala povinnosť, z tomášovskej možnosti pochybovať trestuhodná heréza hodna hrdelných trestov, zo spovede výnosná cirkevná živnosť, a z pokorného pohľadu na seba a svet triumfalizmus.

Keďže však zmäkčenie srdca nie je možné vyžadovať, nariaďovať ani vynucovať, pretože sa deje len a výlučne v slobodnom vzťahu, a keďže prirodzenosťou každého človeka je dôstojnosť, mocenské kresťanstvo muselo cestou stáročiami naraziť práve na odpor človeka. Najskôr prišla schizma západnej a východnej cirkvi, potom krvavá reformácia, ešte neskôr bojovná časť osvietenstva a napokon aj ateizmus. V kresťanskom svete boli tieto pohyby často vnímané ako čosi pekelné, v skutočnosti to však boli a stále sú procesy, ktoré dávajú šancu jeho ozdraveniu a návratu od moci k duchovným koreňom, na čo dnes najvýraznejšie upozorňuje pápež František. Zatiaľ, žiaľ, dosť osamotene.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite