o sovietskom automate

Za komunizmu bol populárny vtip. „V Sovietskom zväze vymysleli holiaci automat. Občan na ulici strčí tvár do stroja, stroj ho oholí. Na otázku, ako to môže fungovať, veď predsa každý občan má tvár trochu iného tvaru, zaznela odpoveď: To platí len do prvého použitia tohto prístroja.“ Podobný pocit ide už mesiace z covidového automatu a protipandemických opatrení. Tie s rovnakou silou dopadajú na prevádzky, ktoré so šírením infekcie nemajú nič, aj na tie, ktoré jasne vytvárajú podmienky na šírenie.

Výsledkom je, tak ako pri sovietskom holiacom automate, krvavý výsek, i keď krv nestrieka z líc občanov, ale z (ešte) živého tkaniva ekonomiky a spoločnosti. Jednotná mäsiarčina opatrení sa najnovšie trochu mierni výhodami pre zaočkovaných. To je dobre. No keďže zmiernenie prichádza neskoro, motivácia z neho je menšia, čiže pre zdravie spoločnosti, fyzické i psychické, menej užitočná. Jeden meter na všetkých neznamená vždy spravodlivosť, občas je to ten sovietsky princíp sekať hlava-nehlava. Zjavne nám zostal v krvi ešte z čias, keď sme patrili do červeného bloku. Alebo, ešte horšie, možno doň stále patríme. Na večné časy a nikdy inak?

o ruskom pokušení

Richard Sulík, ktorý je v mnohých otázkach týkajúcich sa slobody v kolónke príčetnejších politikov, má možno v exceli tabuľku, kde si eviduje, koľkokrát za rok by mal rozvíriť vodu nejakým ostentatívne proruským vyjadrením.