predsedovia Hlasu a Smeru s jednotným podnázvom „sociálna demokracia“ netrpezlivo čakajú na to, keď sa po predčasných voľbách znovu dostanú k moci a dnešným vládcom uštedria odvetný úder. To je dnes už úplne jasné.
Treba tiež jasne povedať, že im primárne nejde o nápravu spravovania vecí verejných, ale len a len o uchopenie moci. To, ako s ňou naložia, je jednoduché predstaviť si. Stačí si spomenúť na mafiánsky štát, ktorý tu vybudovali a doviedli ho skoro k dokonalosti. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že za rozpadom vlády je hlavne spor Matoviča so Sulíkom, tak to nie celkom určite tak. Veď nie Sulík, ale strana Za Ľudí ako prvá žiadala demisiu neschopného ministra zdravotníctva a žiadala to celkom oprávnene.
Nie Sulík, ale Remišovej strana žiadala demisiu premiéra Matoviča. Tiež oprávnene. Keby však nebolo Sulíka, ktorý dodal procesu nespokojnosti s premiérovým vládnutím akcelaráciu, tak by sa Za Ľudí pokojne mohla časom premenovať na stranu Za Remišovú a Matoviča a premiér by si mohol pokojne užívať svoje fejsbúkové statusy ešte celé týždne či mesiace.
Dnes Igor Matovič v panike, že príde o všetko, žiada pre seba nejaký ministerský post. Hlavne nech má dobre vymyslený maketingový názov. Pani Remišová zas tvrdí, že kríza už mohla byť dávno ukončená, len keby sa ten Richard Sulík dokázal s Matovičom dohodnúť. A vraj ten, kto sa dohodnúť nechce, je predseda SaS. Vedome či nevedome tak nasadzuje Richardovi Sulíkovi psiu hlavu.
Zdrojom problému však v skutočnosti nie sú Sulík s Matovičom. Sú to zásadné názorové rozdiely, ktoré vo vládnej koalícii postupom času začali vystupovať na povrch. Dlhoročný utlmený konflikt medzi premiérom a ministrom hospodárstva a ich dobre maskovaná animozita krízu len urýchlila. Poskytnúť premiérovi šancu, aby ako minister posedával v novej vláde, by tieto konflikty len prehlbovali a eskalovali. Bola by to diaľnica k predčasným parlamentným voľbám.
Ani tvrdenie, že premiérovi treba poskytnúť nejaký únikový priestor, aby si zachoval vlastnú tvár, neobstojí. Ani Mečiar, ani Dzurinda, ani Radičová o nič podobné neusilovali a ani to nedostali. Jedine Robert Fico si chcel vybudovať teplé hniezdečko na ústavnom súde. Igor Matovič je predseda najsilnejšieho politického zoskupenia, a tak má možnosť ovplyvňovať z parlamentu rozhodnutia vlády. Tam je jeho miesto a bude len na ňom, ako s novo definovaným postavením šéfa najsilnejšej politickej strany a s toho vyplývajúcou mocou naloží.
Ak sa nakoniec táto vládna kríza a jeho pád premenia len na trhovište, na ktorom sa politici budú handrkovať o ministerské stoličky, nakoniec môžu zistiť, že už celkom stratili dôveru verejnosti a nové, či už predčasné alebo riadne voľby ich zmetú z politického povrchu zemského.
Tento text ste mohli čítať len vďaka našim predplatiteľom. Pridajte sa k nim a predplaťte si .týždeň.