prvú vlnu sme zvládli, lebo vlády konali rýchlo a radikálne. Za to im patrí pochvala, najmä pri pohľade na čísla krajín, ktorých vlády váhali. Ale nebolo to tak, že všetky váhajúce vlády boli nezodpovedné – niektoré len pripísali väčšiu váhu zachovaniu funkčnej ekonomiky, a teda aj zdravotníctva, pretože si mysleli, že infikovaniu veľkej časti obyvateľstva sa dlhodobo nedá vyhnúť, a tak v prvej vlne zvolili ochranu rizikových skupín a takmer žiadne reštrikcie pre všetkých ostatných. Dnes sa zdá jasné, že to bol chybný postup – ale s istotou to budeme vedieť až pri pohľade na súčet čísel za všetky vlny pandémie.

Je však dôležité vedieť, že radikálne opatrenia, ktoré počas prvej vlny zvolila aj slovenská vláda, nie sú opakovateľné. Ďalší podobný pokles ekonomiky, aký prišiel v dôsledku opatrení na jar, by už ohrozil elementárne funkcie štátu vrátane už tak nekvalitného zdravotníctva, s dôsledkami vo forme vyhasnutých životov z iných dôvodov, než je koronavírus. Áno, v prvej vlne sme sa vyhli mnohým obetiam, no bolo to tak preto, že sme nasadili tie najťažšie a iba raz použiteľné kalibre opatrení.

Keďže dnes už nič podobné v rukách nemáme, druhá vlna bola nevyhnutná.